BRATISLAVA. Vláda súhlasí s návrhom novely zákona o politických stranách, ktorý má určiť limity na počet členov.
Rozhodla o tom na stredajšom rokovaní.
Členovia politických strán
Podľa poslaneckého návrhu z dielne koalície na čele s SNS by mal mať výkonný orgán politickej strany aspoň deväť členov.

Účasť strán vo voľbách do Národnej rady (NR) a Európskeho parlamentu (EP) by mala byť podmienená minimálnym počtom členov alebo minimálnym počtom členov najvyššieho orgánu politickej strany.
Novela má tiež zabrániť kupovaniu strán, zaviesť moratórium na zmenu názvu subjektu a upraviť nakladanie s finančnými darmi.
Podľa predkladateľov sa návrh žiadnym spôsobom nedotýka zakladania politických strán. Vznik strany teda nepodmieňuje minimálnym počtom členov.
"S výnimkou štatutárneho orgánu politickej strany musí mať každý orgán strany minimálne troch členov a výkonný orgán politickej strany minimálne deväť členov," píše sa v návrhu novely zákona.
Jasné a zrozumiteľné zloženie orgánov politickej strany umožní podľa poslancov dôslednú kontrolu jej činnosti. Novela má tiež upraviť evidenciu členov strany.
Kandidačné listiny

Právna norma má zaviesť požiadavku na obsah kandidačných listín pre voľby do Národnej rady a europalamentu.
Súčasťou listiny má byť aj zoznam členov najvyššieho orgánu politickej strany v počte najmenej päťnásobku členov výkonného orgánu strany.
Keďže minimálny počet členov výkonného orgánu strany má byť deväť, malo by sa preukázať minimálne 45 členov najvyššieho orgánu strany.
Namiesto zoznamu členov najvyššieho orgánu politickej strany by mohol byť súčasťou listiny zoznam členov politickej strany rovnajúci sa najmenej dvojnásobku počtu kandidátov uvedených na kandidačnej listine.
Kupovanie politických strán

Novela prináša aj opatrenia, ktoré majú zabrániť kupovaniu politických strán, a má zaviesť moratórium, počas ktorého nebudú môcť strany meniť svoj názov.
Poslanci pripomínajú, že v minulosti tesne pred voľbami strany názov menili, čo spôsobovalo chaos.
Novela má upraviť aj spôsob nakladania s finančnými darmi, ktoré boli vložené na transparentný účet v rozpore so zákonom vo volebnej kampani. Hovorí tiež o dištancovaní sa od neželaného daru.
Strany by podľa návrhu museli informovať o významných obchodných partneroch.
Významným obchodným partnerom by mal byť ten, kto strane dodal tovar alebo poskytol službu v príslušnom kalendárnom roku v celkovej hodnote vyššej ako 25-tisíc eur vrátane dane z pridanej hodnoty.
Zmeny sa majú dotknúť aj transparentného účtu. Mal by verejnosti zobrazovať nielen údaje o platiteľovi, ale aj o príjemcovi finančných prostriedkov.
Vláda rokovala aj o:
Slovenskú a českú vládu čaká v Košiciach spoločné rokovanie. Zídu sa 17. septembra, zasadnutie bude venované 100. výročiu vzniku Československej republiky.
Ivan Korčok končí k 31. augustu vo funkcii štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Korčok sa stane veľvyslancom SR vo Washingtone. Minister zahraničia Miroslav Lajčák navrhol na jeho miesto Františka Ružičku, ktorý viedol jeho tím v OSN. O tomto návrhu ale vláda ešte nerozhodla, odložila ho. Lajčák odloženie rozhodnutia vysvetlil tým, že strana Smer-SD nomináciu ešte neprerokovala vo svojich straníckych orgánoch. Minister potvrdil, že Ružička je a aj bude jediným kandidátom na post štátneho tajomníka rezortu.
Novela zákona o probačných a mediačných úradníkoch má za cieľ odstrániť prekážky v postupoch aplikačnej praxe a zrýchliť postupy v niektorých prípadoch využitia alternatívneho trestania. Tiež však zefektívniť prácu probačného a mediačného úradníka a optimalizovať prípravu a realizáciu kontroly výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. Nová legislatíva sa tak zaoberá najmä požiadavkami na flexibilnejšie postupy subjektov v trestnom konaní, ktoré podmieňujú efektívnejšie ukladanie a výkon alternatívnych sankcií. Ministerstvo sa snaží zefektívniť prácu probačného a mediačného úradníka a optimalizovať prípravu a realizáciu využitia tzv. elektronických náramkov. Odstraňuje tiež spory o príslušnosť na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu medzi nadriadeným a prvostupňovým súdom vo vykonávacom konaní, ak je odsúdeného potrebné vyžiadať z cudziny v čase po prijatí rozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody do vrátenia spisu prvostupňovému súdu.
Vláda odobrila návrh zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií. Podľa návrhu rezortu vnútra má byť register informačným systémom verejnej správy, do ktorého sa zapisujú údaje o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nadáciách, neinvestičných fondoch, občianskych združeniach, odborových organizáciách a organizáciách zamestnávateľov a tiež organizáciách s medzinárodným prvkom. Údajmi, ktoré je potrebné do registra zadať, majú byť napríklad názov a adresa sídla právnickej osoby, identifikačné číslo, právna forma, údaje zriaďovateľov alebo štatutárov či naplň ich činnosti. Registre mimovládnych neziskových organizácií v súčasnosti podľa predkladateľov obsahujú údaje o evidovaných a registrovaných mimovládnych neziskových organizáciách v rôznej kvalite, čo do rozsahu a aktuálnosti. Návrh zákona má preto za cieľ vybudovať spoľahlivý a jednotný zdrojový register mimovládnych neziskových organizácií.
Vláda schválila Národný onkologický program. Ide o plán, ktorý sa zameriava na možné riešenie kontroly a dosahu onkologických ochorení na obyvateľov. Cieľom je znížiť výskyt a úmrtnosť na nádorové ochorenia.
Zo štátneho rozpočtu sa uvoľnia financie na revitalizáciu cesty druhej triedy zo Senca cez Viničné po Pezinok vo výške 7,2 milióna eur. Podľa ministerstva dopravy je tento úsek najzaťaženejšou cestou druhej triedy v Bratislavskom kraji. Ide o neštandardný postup, keďže cesta spadá pod Bratislavský samosprávny kraj. Je však vo veľmi zlom stave a predstavuje dopravnú tepnu, po ktorej sa autá môžu rýchlo dostať do hlavného mesta. Rekonštruovať by sa mal 8,9-kilometrový úsek cesty od Senca cez Viničné po Pezinok. Financie v predpokladanej výške 7,2 milióna eur v roku 2018 by mali byť v rozpočte zabezpečené v rámci limitu výdavkov kapitoly Všeobecná pokladničná správa.
Miera recyklácie je na Slovensku nízka, ministerstvo životného prostredia (MŽP) sa preto rozhodlo prijať ďalšie opatrenia. Jedným z nich je zákon o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorý schválila vláda. Poplatky za skládkovanie odpadov sú na Slovensku najnižšie v Európe. Momentálne sa platí necelých päť eur za tonu odpadu uloženého na skládku. Suma, ktorú obce po novom zaplatia za skládkovanie zmesového odpadu, bude závisieť od úrovne jeho vytriedenia. Plánované zmeny pocítia predovšetkým obce, v ktorých je miera triedenia odpadu veľmi nízka. Naopak, obce, ktoré poctivo triedia, môžu mať v konečnom dôsledku poplatky nižšie ako v súčasnosti. V roku 2021 by mal poplatok byť od 11 do 33 eur za tonu odpadu. "Cieľom nového zákona nie je vyberať čo najviac peňazí od obcí na poplatkoch za skládkovanie, ani obce trestať. Cieľom je motivovať obce viac triediť," vysvetlil minister László Sólymos s tým, že suma sa bude v nasledujúcich troch rokoch postupne zvyšovať.
Slovensko pracuje na zbere štatistických údajov o rasovej diskriminácii, boji proti organizáciám, ktoré ju rozširujú, aj na zlepšení možností integrácie migrantov. Vyplýva to z materiálu, v ktorom jednotlivé ministerstvá reagujú na odporúčania a obavy Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie, ktorý vláda schválila. Odobrila tiež piatu správu o implementácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov.
Platy starostov a primátorov čakajú zmeny. Vláda s návrhom novely zákona o rokovacom poriadku súhlasila. Účelom návrhu zákona je zvýšenie koeficientov, ktoré slúžia na výpočet základného platu starostov a primátorov v závislosti od počtu obyvateľov obce.
Od januára budúceho roka by sa majiteľom vzácnych živočíchov mali zmeniť administratívne povinnosti. Vláda schválila návrh novely zákona CITES o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Podľa ministerstva životného prostredia ide vo väčšine prípadov o zníženie administratívnej záťaže.
Vláda schválila návrh zákona o zmenách v Občianskom zákonníku, ktorý reflektuje nález Ústavného súdu o nesúlade zákona o ochrane spotrebiteľov. Po novom nebude možné premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy súdnou cestou vymáhať.
Kritériá použité pri výpočte odmeny v sadzobníkoch jednotlivých organizácií kolektívnej správy práv, ako sú SOZA či LITA a ďalšie chce upraviť ministerstvo kultúry novelou Autorského zákona. Návrh novely, ktorý na rokovaní schválila vláda, by mal odstrániť aj aktuálne problémy z praxe týkajúce sa vzťahov medzi organizáciami kolektívnej správy práv a používateľmi.
Suma, ktorú obce zaplatia za skládkovanie zmesového odpadu, bude od januára závisieť od úrovne jeho vytriedenia. Počas najbližších troch rokov sa tiež bude postupne zvyšovať. Vyplýva to z novely zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorú schválila vláda. Novelizovať sa má aj zákon o odpadoch. Cieľom zmien je odstrániť problémy, ktoré vyplynuli z praxe.
Sestry budú môcť po novom študovať špecializačný odbor ošetrovateľská starostlivosť o dospelých. Návrh ministerstva zdravotníctva na zmenu predmetného nariadenia vlády odobril kabinet.
Zloženie Akreditačnej komisie prejde obmenou. Vláda na návrh rezortu školstva schválila nových členov poradného orgánu vlády.
V operačnom programe Výskum a inovácie (VaI) na programové obdobie 2014 - 2020 dôjde k úprave žiadateľov, po novom sa nimi môžu stať aj verejné výskumné inštitúcie.
Zmenu zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorým prechádza koordinácia prípravy politík regionálneho rozvoja z Úradu vlády Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu (ÚPVII) v stredu schválila vláda. Materiál bol z dielne vicepremiéra Richarda Rašiho (Smer-SD). Na základe poznatkov z praxe sa ako vhodnejšie javí zveriť koordináciu prípravy politík regionálneho rozvoja do pôsobnosti ÚPVII, ktorého úlohou je aj koordinácia prípravy opatrení Agendy 2030, uvádza sa v predkladacej správe. Odstraňovanie regionálnych rozdielov a s tým súvisiaca podpora najmenej rozvinutých okresov je úzko späté s činnosťou ÚPVII, pripomína.
Od 1. augusta 2017 do 1. augusta 2018 bola podaná jedna individuálna sťažnosť proti Slovenskej republike, adresovaná Výboru OSN pre ľudské práva. Uvádza sa to v Informácii o vývoji individuálnych sťažností proti Slovenskej republike, ktoré prijali medzinárodné mechanizmy systému OSN v oblasti dodržiavania ľudských práv a základných slobôd. Informáciu predložilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a vláda ju na dnešnom rokovaní schválila.Výboru OSN pre ľudské práva bola 15. júna 2018 podaná nová sťažnosť proti Slovenskej republike. Sťažnosť bola 28. júna 2018 postúpená SR na vyjadrenie. Sťažovateľ A. A. J., zastúpený právnym zástupcom, v sťažnosti namietal porušenie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý sa týka zákazu mučenia alebo krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, ktorému by mohol byť vystavený v prípade jeho vydania do krajiny pôvodu. SR zaslala 18. júla 2018 výboru námietku k prijateľnosti sťažnosti, ku ktorej sa výbor ku dňu spracovania materiálu nevyjadril.