BRATISLAVA. Je osem hodín ráno a 22-ročný Ján Lakatoš sedí na lavičke v modrých nohaviciach, košeli a kravate. Sako si dal dole, na neklimatizovanej chodbe Ekonomickej univerzity je neznesiteľne teplo. Najprv niečo ťuká do mobilu, potom sa pozerá do poznámok.
Sociologička Lajčáková: Samotná snaha mladých Rómov nestačí, potrebujú pomoc Čítajte Keby mu niekto pred jedenástimi rokmi povedal, že bude obhajovať bakalársku prácu na bratislavskej univerzite, zrejme by mu neveril. Súhrou šťastných okolností a pomoci zvonku sa mu to však podarilo.
Ako dieťa chodil do rýdzo rómskej triedy na základnú školu v Hurbanove, kde býval. Biele deti sa učili v normálnych triedach, Rómovia zo všetkých ročníkov druhého stupňa boli v jednej miestnosti.
Keď mal ísť do šiestej triedy, škola túto rómsku triedu rozpustila a tak sa už ako šiestak učil s deťmi z majority. Diskrimináciu pocítil hneď v prvý deň.
„Nikdy nezabudnem na prvú vetu mojej novej spolužiačky, ktorá pohoršene zvolala 'teraz s nami budú chodiť Rómovia',“ povedal Lakatoš.
Ako sa naučil čítať
„Neuč sa toľko, znervózňuje ma to,“ hovorí Lakatošovi spolužiak, kým obaja čakajú na obhajobu bakalárky. Na obhajoby museli prísť už o ôsmej ráno, hoci najprv čakajú na spolužiakov, ktorí musia absolvovať štátnice.
Neskôr sa k nim pridá ďalšia skupinka študentov. Nudia sa, a tak namiesto školy začnú preberať bežné témy. Reč sa zvrtne na nové smartfóny a aplikácie.
