BRATISLAVA. Vládna reforma súdnictva prostredníctvom Ústavy SR je pokusom o uzurpáciu moci a zabetónovanie vlastných ľudí na ústavnom súde do roku 2031.
Reforma len odsunie riešenie problému na ďalšie vlády v budúcich rokoch. Za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) to uviedol Milan Vetrák.
Personálna justičná politika zlyhala
Očakávať, že sa posunom vekovej hranice odchodu do dôchodku u sudcov problém vyrieši, považuje za nereálne.
"Ak ministerstvo spravodlivosti nemá iné riešenie na zabránenie odchodu približne 300 sudcov do dôchodku, ako je predĺženie ich dôchodkového veku, potom samo priznáva, že v oblasti personálnej justičnej politiky zlyhalo," myslí si Vetrák, podľa ktorého je personálna politika súčasnej vlády katastrofou.
Vláda schválila Gálove návrhy zmien pri voľbe ústavných sudcov Čítajte "Zmeny pri voľbe ústavných sudcov, ktoré navrhuje vláda, predstavujú vážne nebezpečenstvo. Predovšetkým tvrdohlavé presadzovanie nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých poslancov parlamentu pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov namiesto ústavnej väčšiny, teda 90 hlasov," uviedol Vetrák.
OĽaNO ponúka vyše 40 odborných pripomienok
Za nezmyselné považuje aj zvyšovanie minimálneho veku kandidátov na 45 rokov zo súčasných 40.
"Je škoda, že minister spravodlivosti Gábor Gál sa neinšpiroval niektorou z viac ako 40 odborných pripomienok k vládnemu návrhu, ktoré mu hnutie OĽaNO tlmočilo na rokovaní k reforme," povedal Vetrák.
SaS: Premárnená šanca na nezávislosť
Návrh na zmenu voľby ústavných sudcov nerieši zásadné problémy v súdnictve ani podľa opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS). Vládny návrh novely ústavy v nej označila za "nevyužitú príležitosť".
Poslanec Národnej rady (NR) SR a tímlíder SaS pre spravodlivosť Alojz Baránik je presvedčený, že minister spravodlivosti Gábor Gál presadil vo vláde len zmeny, ktoré nemajú narušiť podstatu, že o ústavných sudcoch rozhoduje parlamentná väčšina.
"Je to premárnená šanca na radikálne zlepšenie slovenskej ústavnosti," skonštatoval Baránik.
SaS požaduje vytvoriť také pravidlá, ktoré priamo z ústavy zabezpečia zvolenie ústavných sudov na pluralitnom základe, aby relevanciu mali aj návrhy opozície či tretieho sektora.
"Ústavný sudca by mal byť nielen odborníkom na ústavné právo, ale mal by hlavne preukazovať aj cit pre spravodlivosť, a to nezávisle od vlády," domnieva sa Baránik.
"Pre stabilitu a predvídateľnosť ústavného systému na Slovensku je doslova zhubné, ak ústavný súd dokáže v prípade voľby generálneho prokurátora prezidentovi priznať právo odmietnuť návrh NR SR, ale v iných mu to odopiera, pričom spoločným menovateľom tejto právnej ekvilibristiky je to, že vyhovuje strane Smer-SD," doplnil.
Vláda SR v stredu (22.8.) schválila návrh na zmenu Ústavy SR, ktorý pripravil minister spravodlivosti Gál.
Na presadenie novely budú v Národnej rade SR potrebné i hlasy opozície, ktorá zatiaľ nevyjadrila zmenám podporu.
Cieľom reformy je skvalitnenie procesu výberu kandidátov na ústavných sudcov. Ak ju neschvália, deväť z celkovo 13 ústavných sudcov, ktorým sa končí vo februári 2019 funkčné obdobie, sa bude voliť po starom.
