Bratislava 15. januára (TASR) - Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorého návrh minulý týždeň schválila vláda, mal by byť podľa generálnej právnej zástupkyne Ministerstva obrany SR Moniky Dobiášovej jednou z najdôležitejších právnych noriem v procese integrácie SR do NATO. "Po prvý raz sa v ňom definuje nielen individuálna obrana štátu, ale aj kolektívna obrana v súlade s článkom 5 Washingtonskej zmluvy," uviedla na dnešnom stretnutí s novinármi. Ide o to, že útok na jeden štát NATO sa považuje za útok na všetkých jeho signatárov.
Návrh stanovuje v čase, keď nebude môcť ústavné právomoci vykonávať parlament, konštituovanie tzv. Parlamentnej rady a činnosť vlády vtedy nahradí 9-členná Bezpečnostná rada. Na jej čele bude premiér, tvoriť ju majú ministri obrany, vnútra, zahraničných vecí a financií, ako aj traja členovia vymenovaní prezidentom. Obe tieto inštitúcie budú pôsobiť iba dočasne, avšak okrem iného sa môžu uzniesť aj na čiastočnom obmedzení práv a slobôd občanov, vypnutí mobilnej telefónnej siete, respektíve cenzúre masovokomunikačných prostriedkov.
Práva a povinnosti VÚC, miest, obcí, právnických osôb, ale aj možnosti vyvlastnenia nehnuteľností a finančných náhrad za ne v rámci verejného záujmu zakotvuje druhá bezpečnostná právna norma - zákon o obrane SR. Navrhuje sa v ňom napríklad redukcia súčasných 79 okresných vojenských správ na 33 a troch úradov vojenských správ na jeden so sídlom v Banskej Bystrici.
Nové zloženie, úlohy, postavenie a použitie ozbrojených zložiek, vychádzajúce z obrannej a bezpečnostnej stratégie schválenej parlamentom, upravuje zákon o ozbrojených silách SR. Definuje zároveň inštitút kontroly, mobilizácie, velenia, ako aj vysielanie príslušníkov Armády SR do zahraničia v prípade vojnového stavu. Obsahuje takisto nariadenia v prípade pomoci armády pri živelných pohromách po požiadaní obcami a mestami. Touto právnou normou sa od 1. januára 2003 zruší vojsko ministerstva vnútra a železničné vojsko, ktoré budú zaradené pod rezort obrany. Príslušníci Civilnej ochrany budú začlenení pod integrovaný hasičský a záchranný systém.
Zákon o brannej povinnosti, vychádzajúci z novely Ústavy SR, stanovuje povinnosť každému občanovi SR brániť vlasť. Ak dosiaľ vznikla v roku dovŕšenia 18 rokov a trvala do 60. roku, odteraz bude platiť až od dňa dovŕšenia 18. roku do dňa dovŕšenia 55 rokov. Novinkou je aj povinnosť brániť vlasť.
