BRATISLAVA. Mních, ktorý sa odmietal oženiť s bohatou ženou, či rehoľníčka, o ktorej písali jedny z najvplyvnejších novín na svete, americké New York Times.
Za dve tisícročia vyhlásila katolícka cirkev za blahorečených či svätých zhruba 20 ľudí pochádzajúcich zo Slovenska. Presné číslo sa nedá stanoviť, lebo pri niektorých nie je jasné, či sa narodili na našom území.
V sobotu k nim pribudne dievča z východného Slovenska Anna Kolesárová, ktorú ako 16-ročnú zastrelil za druhej svetovej vojny sovietsky vojak, keď ju chcel znásilniť.
Prípravy na blahorečenie Anny Kolesárovej vrcholia Čítajte Prístup katolíckej cirkvi k jej tragickému príbehu v poslednom období vyvolal polemiku s niektorými sekulárnymi médiami.
Kým cirkev vyzdvihuje jej rozhodnutie radšej zomrieť, ako sa dať zneuctiť, kritici okrem iného obviňujú katolíkov, že dávajú prednosť smrti pred životom.
Polemiku vyvolávajú aj niektorí kandidáti na blahorečenie. Napríklad spišský biskup Ján Vojtaššák. Hoci zomrel po mučení a utrpení v komunistickom väzení, Vatikán váha vyhlásiť ho za blahorečeného, lebo mal blízko k totalitnému režimu Jozefa Tisa za slovenského štátu počas druhej svetovej vojny.
Za blahoslaveného a potom za svätého vyhlasuje katolícka cirkev človeka, ktorý podľa nej žil obzvlášť cnostne a neraz za svoje presvedčenie zaplatil životom.
Ak je niekto vyhlásený za blahoslaveného, veriaci mu vzdávajú úctu na lokálnej, napríklad národnej úrovni. Svätých si uctievajú katolíci na celom svete.
