BRATISLAVA. Návrh koaličných poslancov, aby orgány činné v trestnom konaní nemuseli riešiť anonymné trestné oznámenia, nie je vo verejnom záujme.
Tvrdí to strana Sloboda a Solidarita s tým, že návrh je v záujme páchateľov a tých vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí si trestné činy najradšej nevšímajú alebo ich kryjú.
"Navrhovaný zákon je v rozpore so zákonnými úlohami prokuratúry a Policajného zboru," povedal poslanec Národnej rady za SaS Alojz Baránik.
Úloha prokuratúry a polície

Pripomenul, že podľa zákona je prokuratúra v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vykonať opatrenia na predchádzanie, zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie.
Rovnako, že zákon tiež hovorí, že polícia odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov.
"Je úplne jedno, či orgány činné v trestnom konaní získajú podnety a oznámenia o spáchaní trestných činov od verejnosti anonymne, podstatná je kvalita informácie," doplnil Baránik.
Podľa SaS neobstoja argumenty, že anonymné podania nezmyselne zaťažujú policajtov a prokurátorov prípadmi, ktoré sa nestali a slúžia na poškodzovanie bezúhonných občanov.
Koniec anonymných podnetov?
Novelu Trestného poriadku navrhujú Miroslav Číž, Dušan Jarjabek (obaja Smer), Elemér Jakab, Iréna Sárközy (obaja Most-Híd), Magdaléna Kuciaňová a Radovan Baláž (obaja SNS).
Novela má od nového roka zabezpečiť, aby orgány činné v trestnom konaní viac neboli povinné vybavovať anonymné podnety a že trestné oznámenie viac nebude možné podať anonymne.
Koaličný návrh hovorí, že ak to orgán činný v trestnom konaní alebo súd považuje za potrebné, môže anonymné podanie odstúpiť na prešetrenie alebo ho sám prešetriť.
Oznámenia, ktoré sú anonymné, zvyšujú podľa polície záťaž orgánov činných v trestnom konaní.
Je to spojené s množstvom úkonov, ktoré by sa nemuseli vykonávať, ak by boli podané zákonom upraveným spôsobom, reagoval hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.