BRATISLAVA . Od septembra bude na Slovensku zviera právne zadefinované ako živá bytosť a nie ako vec.
Stanovuje to novela zákona o veterinárnej starostlivosti z dielne ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorá vstúpi v sobotu 1. septembra do platnosti.
Živý tvor
„Živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občiansko-právnych vzťahoch má osobitné postavenie,“ píše sa v novom odseku Občianskeho zákonníka, ktorého zmeny si novela vyžiadala.
Novela predstavuje účinný nástroj na boj proti nelegálnemu obchodovaniu so psami, teda proti takzvaným množiteľom, a to vďaka povinnej identifikácii psov aj ich majiteľov, ktorí budú jasne identifikovateľní a postihnuteľní. Zefektívňuje ochranu práv zvierat najmä pred týraním tým, že posilňuje právomoci veterinárnych inšpektorov.
Začipovanie psa bude stáť 10 eur, bez neho veterinár psa neošetrí Čítajte Zavádza tiež povinné čipovanie psov, upravuje farmový chov zvierat a zvyšuje kompetencie štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
"Na základe tohto zákona nebude môcť nikto so zvieraťom narábať ako s vecou, ak tak urobí, poruší práva cítiacej bytosti, nie veci, tým aj zákon, a po dokázaní viny bude podľa tohto zákona súdený," konštatovala organizácia na ochranu zvierat Zvierací ombudsman.
Zavádza sa čipovanie
Majitelia psov budú mať od 1. septembra povinnosť čipovať psov. Majiteľ psa narodeného pred 31. augustom 2018 ho bude musieť označiť mikročipom najneskôr do 31. novembra 2019.
Psa narodeného pred účinnosťou zákona, ktorého chce vlastník predať alebo darovať, musí predtým označiť čipom. Psa, ktorý sa narodil po 1. septembri 2018, bude nutné začipovať pred prvou zmenou majiteľa, najneskôr však do 12. týždňa jeho veku.
Čipovanie zabezpečia veterinárni lekári, ktorí budú musieť psa do 24 hodín zaevidovať do Centrálneho registra spoločenských zvierat (CRSZ). Za čipovanie sa bude platiť maximálne desať eur, ľuďom v hmotnej núdzi zaplatí čipovanie štát. Majiteľovi za nezačipovanie psa hrozí pokuta 50 eur.
Veterinárny lekár nesmie vykonať žiadne úkony na psovi, ktorý nemá mikročip, inak mu hrozí pokuta až 20-tisíc eur. Výnimkou sú len nevyhnutné prípady v záujme ochrany zdravia psa alebo človeka. Pri zmene majiteľa musí pôvodný vlastník nahlásiť tieto zmeny veterinárovi do 21 dní. Aj úmrtie psa sa musí nahlásiť do 21 dní.
„Naším cieľom je povinným čipovaním psov dosiahnuť do niekoľkých rokov stav, keď nebudeme mať preplnené útulky a stratené psy sa budú rýchlo vracať majiteľom. Vďaka povinnej identifikácii psov a ich majiteľov zasiahneme aj proti nelegálnym množiteľom,“ vysvetlila ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.
Ochrana pred týraním
Novela oveľa tvrdšie postihuje týranie zvierat. Prináša novú klasifikáciu možných spôsobov týrania zvierat a zadefinovanie takzvaného utýrania zvieraťa, čo pomôže polícii pri objasňovaní takýchto prípadov.
Pod týraním zvieraťa sa chápe napríklad nedostatok jedla a pitia, štvanie zvierat proti sebe, opustenie zvieraťa za účelom zbavenia sa ho, spôsobovanie bolesti a podobne. Majitelia zvierat budú za nich niesť v prípade napadnutia človeka aj trestnoprávnu zodpovednosť.
Ochrana zvierat pred týraním sa zvýši aj tým, že sa posilnia právomoci veterinárnych inšpektorov. V prípade dôvodného podozrenia z týrania budú mať veterinárni inšpektori právo vstúpiť na pozemok alebo do obydlia.
"Veterinárni inšpektori boli v takýchto prípadoch bezmocní, pretože im zákon nedovoľoval vstúpiť na pozemok majiteľa a zvieratá odobrať. Od 1. septembra im to zákon umožní. Na základe podnetu budú môcť v sprievode polície vstúpiť na pozemok majiteľa a zneužívané zvieratá odobrať," vysvetlil Zvierací ombudsman.
Na základe zákona nebude tiež možné usmrtiť nechcené spoločenské zviera tak, ako to bolo doteraz. Majiteľ zvieraťa ho nebude môcť napríklad zastreliť alebo utopiť. Musí mu hľadať náhradnú starostlivosť, ak tak neurobí, poruší zákon a bude mu hroziť pokuta do 800 eur pri fyzickej a až do 20 000 eur pri živnostníkovi alebo právnickej osobe. Usmrtenie spoločenského zvieraťa bude môcť vykonať iba veterinár.
Odchyt túlavých psov
Obce budú od septembra povinné zabezpečiť odchyt túlavých zvierat a ich umiestnenie do karanténnych staníc alebo do útulkov. Zákon podrobne upravuje zriaďovanie karanténnych staníc a útulkov a umiestňovanie zvierat do nich.
Cieľom je zjednodušiť a skrátiť dobu, po uplynutí ktorej stráca bývalý vlastník túlavého zvieraťa vlastnícke právo k zvieraťu s tým, že vlastníctvo prejde na obec.
Potom môže vlastníctvo zvieraťa previesť na karanténnu stanicu alebo útulok. Povinnosť registrovať odchytené túlavé zvieratá budú mať aj obce tak, že ich do nasledujúceho pracovného dňa zaevidujú do Registra odchytených túlavých zvierat, ktorý vytvorí a bude spravovať Štátna veterinárna a potravinová správa SR.
Obce už nebudú mať povinnosť zriadiť útulok alebo karanténnu stanicu, no musia uzatvoriť zmluvu s útulkom alebo karanténnou stanicou vo svojom okolí.
