BRATISLAVA. V garáži rodinného domu Štefana Tótha v Palárikove je na stene päť hákov, na každom z nich je plastové vrece. Do nich sa oddelene zbiera papier, plasty, kovy, sklo či tetrapaky.
Okrem toho má v záhrade dva kompostéry, v ktorých končí bežný domáci bio odpad ako šupky od zemiakov či zelené časti rastlín, ktoré bez problémov zhnijú.
Až na poslednom mieste je bežná nádoba na odpad, ktorej obsah končí na skládkach.
Združeniu miest sa nepáči zvýšenie poplatkov za skládkovanie Čítajte „Ako trojčlenná rodina sme za rok naplnili maximálne štyri plné kontajnery,“ hovorí Tóth s tým, že aj na pomery Palárikova boli pri separovaní odpadu mimoriadne efektívni.
Na rozdiel od väčšiny obcí na Slovensku tam totiž majú nastavený motivačný systém separovania odpadu.
Vo forme žetónov, ktoré sa kupujú na mestskom úrade, sa platí euro osemdesiat za každý jeden odvezený kontajner. Takýmto spôsobom vie obec presne odmerať, koľko komunálneho odpadu ktorá domácnosť vyprodukuje.
Ak sú to štyri kontajnery, ročne teda zaplatí necelých osem eur. Separovaný odpad sa odváža zadarmo, keďže jeho spracovanie cez reťazec spoločností financujú firmy, ktoré vyrábajú obaly.
Paušálne poplatky
Vo väčšine obcí na Slovensku však takýto model nefunguje. Platí sa paušálny poplatok, ktorý domácnosť platí na osobu bez ohľadu na to, koľko odpadu vyseparuje a koľko ho pošle na skládku.
