BRATISLAVA. Ochranári vítajú prípravu Stratégie ochrany ovzdušia Slovenska do roku 2030, do ktorej ministerstvo životného prostredia (MŽP) zapojilo široké spektrum zainteresovaných vrátane verejnosti.
Ako však zdôraznila Dana Mareková z občianskej iniciatívy Za čisté ovzdušie, dôležité bude nielen prijatie a realizácia opatrení, no taktiež zabezpečenie ich vymožiteľnosti v praxi.
"Hrozí, že ak nedôjde k posilneniu povinností a ich vymáhania, tak bude na svete ďalší objemný dokument, ďalšia kopa papiera, no ľudia budú naďalej dýchať vzduch, ktorý má negatívne dopady na ich zdravie," vyhlásila Mareková.
Pripomenula pritom skúsenosť s dokumentom Bratislavský integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia, ktorý má riešiť problém zvýšenej koncentrácie škodlivín v ovzduší hlavného mesta, chýbajú v ňom však konkrétne opatrenia, jasné termíny a merateľné kritériá. Ochranárske organizácie Za čisté ovzdušie, Cyklokoalícia, CEPTA a Client Earth preto vyzvali vládu, aby posilnila vymáhateľnosť povinností a prijatých opatrení v ochrane ovzdušia.
"Napríklad obce majú nástroje na to, aby prijali účinné opatrenia v oblasti dopravy, ale robia to nedostatočne. Len ak budú naplánované opatrenia aj vymáhateľné, bude pripravovaná Stratégia ochrany ovzdušia ozaj chrániť zdravie obyvateľov a životné prostredie,” zakončila Mareková.
„Stratégia, na ktorej sa v súčasnosti naďalej pracuje, je ďalším krokom k čistejšiemu a kvalitnejšiemu ovzdušiu na Slovensku,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.
„Nadväzuje na už zrealizované opatrenia. Napríklad na možnosť zriadiť nízkoemisné zóny, na podporu elektromobility zo strany envirorezortu alebo na posilnenie informovanosti verejnosti o smogových udalostiach. MŽP v posledných dvoch rokoch spravilo v tejto oblasti zásadný posun, no samozrejme veľa práce nás ešte čaká. A práve stratégia prinesie súbor konkrétnych opatrení šitých na mieru konkrétnym oblastiam,“ doplnil
V týchto dňoch sa začalo posudzovanie Stratégie ochrany ovzdušia z hľadiska jeho vplyvov na životné prostredie. Stratégia ochrany ovzdušia zahŕňa dva kľúčové dokumenty – Stratégiu na zlepšenie kvality ovzdušia a Národný program znižovania emisií.
Na príprave stratégie sa podieľali odborníci z rôznych rezortov ako hospodárstvo, pôdohospodárstvo, doprava či zdravotníctvo, ale aj z environmentálnych združení a organizácií. Na ekonomickej efektívnosti navrhovaných opatrení spolupracoval envirorezort so Svetovou bankou.
Národný program znižovania emisií rieši opatrenia, aby Slovensko dosiahlo záväzky stanovené smernicou EÚ.
Stanovuje emisné stropy pre oxid siričitý, oxidy dusíka, prchavé organické zlúčeniny, amoniak a prachové častice PM2,5.
Program musí schváliť vláda a do apríla 2019 bude predložený Európskej komisii.
Cieľom druhej časti dokumentu - Stratégie na zlepšenie kvality ovzdušia, je dosiahnuť dobrú kvalitu ovzdušia pre zdravie ľudí, ekosystémy a vegetáciu.
Prijímané opatrenia sú zamerané napríklad na obmedzenie emisií z vykurovania domácnosti, ekologizáciu dopravy či podporu ekologickej mestskej hromadnej dopravy.
Výsledky monitorovania ovzdušia na Slovensku ukazujú, že v mnohých oblastiach sa od roku 2005 kvalita ovzdušia zlepšila.
V súčasnosti je tu 12 oblastí so zhoršenou kvalitou ovzdušia, teda oblastí riadenia kvality ovzdušia, pričom pôvodne ich bolo až 19. Znížila sa aj ich rozloha o 52 percent.
Napriek tomu má Slovensko dlhodobé problémy s kvalitou ovzdušia, najmä čo sa týka limitných hodnôt pre jemné prachové častice, prízemný ozón a oxidy dusíka.
Hlavnými zdrojmi znečistenia ovzdušia sú lokálne kúrenie so spaľovaním tuhých palív v domácnostiach, doprava, priemysel a energetika.
Slovensko sa ešte v máji vyhlo žalobe Európskej komisie (EK) na Súdnom dvore EÚ za nedostatočnú kvalitu ovzdušia.
Slovensko predtým EK predstavilo opatrenia a aktivity, ktoré vykonáva v oblasti skvalitňovania ovzdušia, Komisia preto zatiaľ od žaloby upustila.
