Mario Zadra má 57 rokov a je strojný inžinier. Má dlhoročné skúsenosti s výstavbou a údržbou jadrových elektrární, pracoval na projektoch elektrární v Argentíne alebo v Rumunsku.
K Mochovciam sa po prvý raz dostal v roku 2008, na stavbu sa vrátil v roku 2017. Koncom apríla dostal výpoveď, oficiálnym dôvodom bola reorganizácia oddelenia. Sám hovorí, že vedeniu prekážalo, že upozorňoval na technické nedostatky pri stavbe.
„Týmto končím svoju kariéru, po tom, ako som sa rozhodol hovoriť verejne, ma už nikto nezamestná. Ale chcem pomôcť Mochovciam najviac, ako sa dá,“ hovorí.
Kedy ste sa k projektu dostavby Mochoviec dostali?
„V roku 2008 som začal spolupracovať s Enelom prostredníctvom spoločnosti Ansaldo Nucleare. Moja spolupráca netrvala dlho, pretože som nesúhlasil s extrémne povrchným prístupom, ktorý vtedy existoval. Enel napríklad často iba predstieral, že sme formálne schválili dôležité dokumenty. Vraj na to nebol čas a o riešenie problémov sa mali postarať dodávatelia.“
Aká bola vaša úloha v projekte?
„Bol som zodpovedný za dieselové generátory, ktoré majú zabezpečovať chod systémov, keď vypadne elektrina. Generátory však v čase inštalácie mali už dávno po svojej životnosti. Táto časť závodu dodnes nie je dokončená z tých istých dôvodov, pre ktoré som odišiel.“
Neskôr ste sa však k projektu vrátili. Situácia bola stále rovnaká?
„Začiatkom roka 2017 som sa vrátil ako manažér pre strojné inžinierstvo. Nemal som žiadne zdroje a práce bolo veľa. Každý môj pokus o získanie potrebných a už dohodnutých ľudských zdrojov bol zbytočný.
Sťažoval som sa na oficiálnych miestach, no bolo to vyriešené lžou s tým, že sa nič nedeje. Postupne ma zbavovali moci, až ma 28. apríla tohto roka prepustili. Problémy, ktoré som zistil, pritom boli skutočné. Žiaľ, nikto ich nechce vidieť.“
Aký bol oficiálny dôvod vášho odchodu?
„Vraj ma prepustili z dôvodu reorganizácie technického oddelenia. Pán Morejon, riaditeľ projektu, mi to povedal aj počas nášho posledného stretnutia. Ale skutočný dôvod bol iný. Bola to snaha zakryť nedostatočné riešenie opakovaných porúch v jednom z ochranných systémov reaktora a opakujúce sa chyby oddelenia, ktoré má na starosti uvedenie elektrárne do prevádzky.“
Elektráreň v Mochovciach. (zdroj: SITA)Upozorňovali ste na problémy, no nikto ich neriešil?
„Pravdepodobne nie a môžu z toho byť vážne dôsledky pre budúcu bezpečnosť elektrárne. Zabezpečil som preto, aby sa informácie o problémoch dostali ku generálnemu riaditeľovi Slovenských elektrární. To sa však nepáčilo projektovému manažmentu.
Navyše, Bohumil Kratochvíl (bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Slovenské Elektrárne – pozn. red.), ktorého som žiadal o zachovanie dôvernosti zdroja, to neurobil. Napriek tomu, že som to urobil v záujme jeho spoločnosti.“
Vo svojich sťažnostiach ste hovorili, že manažéri spoločnosti Enel konajú detským spôsobom. Ako sa to prejavovalo?
„Títo chlapci dostali príkaz z Ríma, aby čo najskôr ukončili výstavbu závodu. Bez ohľadu na to, či bude fungovať, alebo nie. Nikto z nich si neuvedomuje, čo znamená zle postaviť' jadrovú elektráreň. Žiadny z nich si neuvedomuje, že ich dnešné kroky môžu byť spúšťačom veľkej jadrovej udalosti.
Kedykoľvek sa pokúsite im pripomenúť dôležitosť toho, čo robíte, dávajú detské ospravedlnenie, ako napríklad ,inde je to ešte horšie‘. Pôsobia ako školáci, ktorí dúfajú, že nakoniec niekto vyrieši problémy za nich.“
Z čoho máte obavy v súvislosti s bezpečnosťou elektrárne?
„Projektový manažment robí všetko pre to, aby sa zabránilo riešeniu správ o problémoch. A keď sa aj riešia, manažment sa ich pokúša uzavrieť nejakou výhovorkou. Tento postoj je veľmi zlý, pretože znemožňuje sledovať kritické situácie.
