Fujara trombita je pastiersky hudobný nástroj, ktorý slúžil najmä na komunikáciu zvukovými signálmi v horských oblastiach.
Prostredníctvom špecifických hudobných motívov sa využíval ako dorozumievací prostriedok na veľké vzdialenosti.
Bol čiastočne integrovaný i do foriem viachlasného spevu a v novodobej histórii i ansámblovej hry.
Fujara trombita - centrálny nástroj pastierskej kultúry
Z hľadiska konštrukcie, výroby, spoločenského uplatnenia a hudobného významu ide o centrálny nástroj pastierskej kultúry, ktorý má na Slovensku hlbokú historickú tradíciu.
Drevené bezdierkové trúby kónického tvaru, ktoré boli dlhšie ako 2 metre, sa podľa vzoru dlhých píšťal fujarového typu označovali ako fujara trombita.
Osobité postavenie trombity v slovenskom ľudovom inštrumentári je dané jej monumentálnosťou, jej dĺžka nezriedka dosahuje až 5 metrov.
Ako sa hrá na fujaru trombitu
Melódie sa tvoria prefukovaním do vyšších harmonických tónov, preto sú dlho držané tóny a variované jednoduché signálne motívy základom jej komunikačného repertoáru.
Pri hre sa vzhľadom na veľkosť a váhu nástroj vkladá do rázsochy.
Hoci rodina ľudových hudobných nástrojov reprezentovaná pastierskymi trúbami a rohmi zasahuje širšie územie severozápadného a severného Slovenska, má fujara trombita osobité miesto najmä v Púchovskej doline.
Životaschopnosť nástroja v tomto prostredí je výsledkom dlhoročnej trombitášskej tradície a starostlivosti o ňu, a to so všetkými jej technickými a umeleckými podobami.
Dnes tvorí fujara trombita významnú súčasť spoločenského a kultúrneho života Púchovskej doliny a umenie jej výroby a interpretácie sa tu vedome zachováva a rozvíja.
Zdroj: Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, www.ludovakultura.sk
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Autor: Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru
Beata
Balogová
