BRATISLAVA. Štyria susedia sa pôvodne spojili, aby ľahšie dosiahli spoločný cieľ - dostať sa do Európskej únie a presadzovať v nej demokratické princípy.
Dnes zmysel Visegrádskej štvorky viacerí slovenskí odborníci na zahraničnú politiku spochybňujú. Rozpačití sú pri jej hodnotení aj niektorí politici, no stále tvrdia, že pre Slovensko má význam.
Za to, že formát V4 stráca v posledných rokoch zmysel, môže podľa viacerých maďarský premiér Viktor Orbán.
Čo je V4
- Vyšehradskou štvorkou sa neoficiálne označujú stredoeurópske postkomunistické krajiny Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko.
- Skupina pôvodne vznikla ako trojka v čase, keď ešte existovalo Československo.
- Názov zoskupenia vznikol počas schôdze medzi prezidentom Václavom Havlom, predsedom maďarskej vlády Józsefom Antallom a poľským prezidentom Lechom Wałęsom 15. februára 1991 v severomaďarskom meste Vyšehrad.
- Hlavným cieľom bolo začlenenie krajín do západných štruktúr. Všetky aktivity boli zamerané na posilňovanie stability v stredoeurópskom regióne. Cieľom bol demokratický rozvoj vo všetkých častiach Európy aj spolupráca so všetkými krajinami.
"Princípy, na ktorých V4 vznikla, prestali fungovať. Napríklad ľudské práva Orbánovi nič nehovoria a snaží sa ich prekrútiť vo svoj prospech," hovorí politológ Miroslav Kusý.
Orbán podľa odborníka na krajiny V4 Tomáša Strážaya z nestraníckej organizácie Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku využíva zoskupenie, aby presadzoval vlastné ciele.
"V Maďarsku vzniká tendencia V4 si privlastniť ako významný nástroj na prezentáciu vlastnej politiky," vysvetľuje.
V regionálnej súdržnosti viacerí vidia jeden z dôvodov, prečo väčšina slovenských europoslancov nehlasovala v stredu za rezolúciu, ktorá kritizovala Maďarsko za obmedzovanie slobôd a rozklad právneho štátu.
"Predpokladám, že viacerí prihliadli na fakt, ze Maďarsko je naším susedom a so susedom je fajn mať dobré vzťahy," hovorí bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý dnes vedie think-thank Európskej ľudovej strany Centrum pre európske štúdiá. Členom frakcie je aj Orbánov Fidesz.
Rétoriku podobnú Orbánovi si v posledných mesiacoch osvojil aj predseda Smeru Robert Fico. Útočí na mimovládne organizácie a straší finančníkom Georgeom Sorosom, ktorého obľubujú aj konšpirátori.
Napriek tomu Strážay dnes vidí v Slovensku jedinú krajinu z V4, ktorá má záujem o hlbšiu integráciu Európskej únie.
"Balansujeme medzi dôležitosťou regionálneho formátu a dôležitosťou nášho členstva v jadre Európskej únie," hovorí.
