BRATISLAVA. Úvahy o možnej výmene území, respektíve zmene hraníc medzi Belehradom a Prištinou sú veľká, komplikovaná a veľmi senzitívna téma dotýkajúca sa nielen Srbska a Kosova, ale aj celého regiónu západného Balkánu.
"Sme presvedčení, že výmena území pozdĺž etnických čiar nemôže viesť k stabilite. Naopak, môže sa stať katalyzátorom nestability a možno nielen v regióne západného Balkánu," tvrdí vo svojom stanovisku ministerstvo zahraničných vecí.
Výmena hraníc porušuje princípy EÚ
Slovensko je podľa rezortu toho názoru, že takáto zmena hraníc je v rozpore s princípmi, na ktorých je budovaná EÚ ako s princípmi rešpektovania a ochrany ľudských práv, vrátane práv príslušníkov národnostných menšín, a teda aj v rozpore s duchom samotného integračného procesu a záujmu o členstvo v EÚ.
Kreslenie hraníc pozdĺž etnických línií podľa ministerstva vyvoláva pochybnosti, či entita alebo štát bude tieto práva rešpektovať v potrebnej miere.
"Takouto zmenou hraníc by sa aj tak nevytvorili etnicky čisté územia a teda etnické napätie sa tým nebude dať eliminovať. Dá sa tiež očakávať presídľovanie obyvateľstva. Etnické napätia či problémy je potrebné riešiť iným spôsobom, berúc do úvahy aj skúsenosti nedávnej európskej histórie," uviedlo ďalej ministerstvo.
Ministerstvo pripomenulo, že Slovensko podporuje dialóg medzi Belehradom a Prištinou a vyzýva obe strany, aby pokračovali v dosahovaní dohôd a ich implementácii v teréne.
Kosovský prezident chce urovnať konflikt so Srbskom Čítajte "Takisto podporujeme, aby obe strany uzavreli komplexnú, právne záväznú dohodu o usporiadaní vzťahov (normalizácii). S ohľadom na európsku perspektívu západného Balkánu by takáto dohoda mala byť v súlade s princípmi, na ktorých je budovaná EÚ a súčasne by nemala vytvárať príležitosti pre destabilizáciu v regióne západného Balkánu," uzavrelo ministerstvo.
Nápad, že by si Srbsko a Kosovo navzájom vymenili územia, sa nepáči predstaviteľom viacerých európskych krajín.
Realizáciu podobného plánu pripustil kosovský prezident Hashim Thaci, ktorý povedal, že síce odmieta rozdeľovanie území na základe etnických línií, no je pripravený na prípadné diskusie so Srbskom o určitých "korekciách" spoločných hraníc.
Prešovo Kosovu, Mitrovica Srbsku
Návrh predpokladá, že časť južného Srbska okolo prevažne Albáncami obývaného mesta Preševo pripadne Kosovu, zatiaľ čo prevažne srbský sever Kosova v okolí mesta Mitrovica sa stane súčasťou Srbska. Stúpencom takéhoto plánu nie je nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas, ktorý varoval, že opätovné riešenie otázky hraníc by mohlo "otvoriť príliš veľa starých rán".
Kosovský premiér zakázal vstup srbskému prezidentovi do kosovského regiónu Čítajte Nálada medzi Kosovom a Srbskom však nie je dobrá, srbský prezident Aleksandar Vučič a jeho kosovský kolega Hashim Thaci sa odmietli začiatkom septembra v Bruseli stretnúť, šéfka európskej diplomacie Federica Mogherini s nimi musela rokovať separátne.
Medzi európskymi predstaviteľmi vznikajú obavy, že podobné zmeny hraníc by mohli v takomto prípade žiadať napríklad aj Bosna a Hercegovina, Macedónsko a Čierna Hora.
Kosovo vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska v roku 2008, čo Belehrad doteraz neuznal, podobne ako päť štátov EÚ vrátane Slovenska či Španielska.
