BRATISLAVA. Poslankyne NR SR za hnutie OĽaNO Soňa Gaborčáková a Anna Verešová navrhujú odstrániť znevýhodnenia, s ktorými sa stretávajú ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím trpiaci autizmom alebo Aspergerovým syndrómom.
Kompenzačné príspevky
Do parlamentu predložili návrh novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorým chcú autizmus a Aspergerov syndróm zaradiť medzi chronické stavy, pri ktorých nastáva nadmerné opotrebovanie šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
"Navrhujeme, aby mali lepšiu dostupnosť ku kompenzačným príspevkom," povedala na tlačovej besede poslankyňa Soňa Gaborčáková.
Hnutie chce priznať peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s ich opotrebovaním aj osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba.
V súčasnosti to nie je možné. Ak napríklad rodič autistického dieťaťa podľa opozičných poslancov umiestni dieťa do zariadenia, v ktorom mu je poskytovaná celoročná pobytová sociálna služba, stráca nárok na príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
Kompenzácia viazaná na konkrétne osoby
To podľa OĽaNO nie je spravodlivé, keďže samotnému dieťaťu s ťažkým zdravotným postihnutím sa nezmenil jeho zdravotný stav, napr. jeho diagnóza, ktorá zapríčiňuje samotné nadmerné opotrebovanie šatstva a obuvi, ale len miesto jeho pobytu.
Preto by sa mal podľa nich príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich výlučne s opotrebovaním šatstva a obuvi viazať na osobu, ktorej je kompenzácia poskytovaná, nie na formu starostlivosti.
Poslanci navrhujú zjednotiť aj výšku mesačného peňažného príspevku na opatrovanie na sumu 369,36 eur mesačne pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Obmedziť možnosti znižovania príspevku
Bez ohľadu na skutočnosť, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby.
Príspevok by sa nemal znižovať, ak je opatrovaný dlhšie ako 30 dní v zdravotníckom zariadení.
Podľa Gaborčákovej je takmer nemožné, aby si opatrovateľ na čas, kedy je opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní, našiel primeraný príjem, ktorý by dosahoval výšku tohto príspevku.
"Táto oblasť je štátom dlhé roky ignorovaná," povedala poslankyňa za OĽaNO Anna Verešová. V tejto oblasti podľa nej štát za posledné roky nič systémové nevykonal. "V tomto prípade štát zlyháva," dodala.
