BRATISLAVA. Partneri rôzneho aj rovnakého pohlavia nebudú môcť uzatvárať oficiálne partnerské zväzky, a teda nezískajú takto oprávnenia v oblasti dedenia, informovanosti o zdravotnom stave, ako aj pri nároku na ošetrovné.
Novelu Občianskeho zákonníka, ktorou chcela SaS zaviesť nový inštitút partnerského spolužitia, parlament odmietol.
"Návrh je koncipovaný ako rodovo neutrálny, umožňuje uzatvorenie partnerského spolužitia tak medzi dvoma osobami rôzneho pohlavia (druh a družka), ako aj medzi osobami rôzneho pohlavia," píše SaS v návrhu.

Poukazujú, že existencia neformálnych zväzkov tak medzi mužmi a ženami, ako aj medzi osobami rovnakého pohlavia je objektívna skutočnosť, ktorá tu vždy bola a bude, bez ohľadu na jej legislatívne ukotvenie.
SaS tiež pripomína, že náš právny poriadok aj dnes pozná neurčitý a písomne nezachytiteľný inštitút "osoby žijúcej v spoločnej domácnosti", ktorý je napríklad v súvislosti s dedením ťažké dokazovať.
V prípade párov rovnakého pohlavia pôjde podľa SaS o poskytnutie minimálnych občianskoprávnych nárokov v oblasti dedenia, ako aj určitých oprávnení vo vzťahu k prístupu k zdravotnej dokumentácii či nároku na ošetrovné.
Z rokovania parlamentu:
Poslanci podporili zrušenie doterajšej povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovať aj anonymné podania. Do druhého čítania prešiel koaličný návrh novely Trestného poriadku. Účelom tejto novely od poslancov za Smer, SNS a Most-Híd je posilniť vlastnú rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri rozhodovaní o anonymných podaniach.
Návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií), ktorý predložil Miroslav Beblavý, poslanci neposunuli do druhého čítania. Návrh rozširoval okruh informácií, ktoré by museli orgány činné v trestnom konaní poskytnúť verejnosti.
Vypustiť zo Zákona o volebnej kampani zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov 14 dní pred voľbami navrhovala SaS. S návrhom však nepochodila. Väčšina poslancov ho odmietla.
Ministerstvo kultúry by mohlo dávať umeleckým školám na projekty každoročne spolu najmenej 800-tisíc eur. Dotácie by mali mať školy garantované a závisieť majú od projektov, ktoré predložia a ktoré vyhodnotí odborná komisia. Počíta s tým novela zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry z dielne poslancov Smeru a SNS, ktorú parlament posunul do druhého čítania.
Poslanci OĽaNO navrhovali spôsob, ako skvalitniť stravovanie v materských, základných a stredných školách. Preto predložili návrh novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorý však snemovňa neposunula do druhého čítania.
Zvýšenie platov sestier a pôrodných asistentiek z dielne OĽaNO v parlamente neprešlo. Hnutie chcelo novelou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti riešiť pretrvávajúci problém s ich nedostatkom. Obyčajní chceli zvýšiť súčasné koeficienty, na základe ktorých sa vypočítava mzda sestier. A to 0,81-násobok na jedennásobok, 0,85-násobok na 1,05-násobok, 0,96-násobok na 1,15-násobok, jedennásobok na 1,20-násobok priemernej mesačnej mzdy.
Ministerstvo životného prostredia by mohlo zamietnuť návrh na určenie prieskumného územia, ak ložisko vyhradeného nerastu nebude možné v budúcnosti využívať. A tiež vtedy, ak by bolo určenie prieskumného územia v rozpore s verejným záujmom. Tieto zmeny má priniesť novela zákona o geologických prácach (geologický zákon) z dielne poslancov Mosta-Híd Petra Antala, Petra Kresáka a Tibora Bastrnáka. Parlament ju posunul do druhého čítania.
Prístup k hydrologickým informáciám Slovenského hydrometeorologického ústavu ako príspevkovej organizácie ministerstva životného prostredia naďalej nebude bezplatný, ako navrhovala SaS. Pripomenula, že služby ústavu majú využitie v rôznych oblastiach života a priamo sa dotýkajú každodenného života obyvateľov.
Návrh SaS prehĺbiť demokratické prvky v činnosti samosprávy a dosiahnuť vyváženosť medzi starostami a obecnými zastupiteľstvami vo vzťahu k rokovaniu obecných zastupiteľstiev neprešiel.
Voľba generálneho prokurátora sa podľa návrhu ĽSNS meniť nebude. Parlament totiž odmietol novely Ústavy SR a zákona o prokuratúre, ktorými chceli kotlebovci zmeniť pravidlá tak, aby generálneho prokurátora nevolili poslanci v NR SR, ale odborníci, teda prokurátori, sudcovia, advokáti, notári a exekútori, v priamych tajných voľbách.
SaS navrhovala zmeny v zákone o verejných kultúrnych podujatiach, pretože podľa strany súčasné znenie zákona nedostatočne chráni práva a právom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb pri organizovaní takýchto podujatí. Parlament však návrh odmietol.
Parlament odmietol návrh Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorá chcela presadiť, aby nikto nemohol brániť slovenským deťom vzdelávať sa v slovenskom jazyku na území Slovenskej republiky. Kotlebovci v novele zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve navrhovali, aby štát bol v prípade žiadosti rodičov, ktorí sa starajú minimálne o päť školopovinných detí a žijú v obci, kde sú Slováci národnostnou menšinou, povinný zriadiť v danej obci ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským napriek tomu, že to samospráva odmietne. Takáto škola podľa návrhu by vznikla, ak sa nenachádza žiadna ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským v okruhu šesť kilometrov od obce.
Poslanci za ĽSNS chceli novelou Trestného zákona dosiahnuť dôslednejšiu a prísnejšiu ochranu štátnych symbolov Slovenskej republiky pred akýmkoľvek hanobením, a to zavedením nového trestného činu – hanobenia štátnych symbolov Slovenskej republiky. Ani tento návrh nenašiel podporu v pléne.