BRATISLAVA. V novembri minulého roku sedel minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) a zástupcovia čínskej ambasády v bratislavskom prístave v provizórnom stane, aby privítali prvý nákladný vlak z čínskeho prístavu Dalian.
Všetci mali príhovory a Érsek si s Číňanmi zapózoval pred vlakom, ktorý doviezol 41 kontajnerov z Číny za sedemnásť dní.
Susedné Maďarsko vo februári minulého roku oslavovalo podobnú udalosť. Do krajiny vtedy prišli prvé dva vlaky s nákladom, ktorý naložili na obrovské nákladné lode v čínskom prístave Ningbo pri meste Šanghaj.
Z Číny sa stala montovňa sveta. Ako sa to stalo Čítajte Náklad previezla čínska štátna firma Cosco, vyložila ho v gréckom prístave Pireus neďaleko Atén. Cosco kúpil majoritný podiel v tomto gréckom prístave v roku 2016 ako súčasť budovania novej „hodvábnej cesty“ do Európy. Potom tovar vlakmi doviezli do Budapešti. Celá cesta trvala 26 dní.
„Niektorí považujú prebudenie Číny a Ázie za hrozbu. Pre nás je to veľká príležitosť,“ povedal maďarský premiér Viktor Orbán v januári tohto roka.
Práve firma Cosco a prístav Piraeus sa najviac spomínajú v súvislosti s colnými podvodmi, ktoré v týchto dňoch rieši aj Slovensko. Upozornil na ne Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).
Úrad nedávno varoval Grécko a Maďarsko, že sa stávajú súčasťou globálneho podvodu s preclievaním tovaru, ktorý využíva práve túto novú hodvábnu cestu.
„Sme tým znepokojení,“ povedal na tlačovej konferencii v júni tohto roka šéf OLAF-u Ernesto Bianchi.
Odchádzajúci šéf colníkov František Imrecze navyše v stredu priznal, že sa podvody znovu z Maďarska presúvajú aj na Slovensko.
Ovládnutie prístavu
V roku 2013 generálny tajomník čínskej komunistickej strany Si Ťin-pching oznámil, že Čína plánuje vybudovať novú hodvábnu cestu do Európy. V spolupráci s asi 60 krajinami, cez ktoré táto obchodná trasa vedie, chce Čína v podstate zaplátať diery v infraštruktúre tak, aby sa tovar mohol nerušene dostať z Číny do európskych krajín.
Konkrétne to znamená dobudovať niektoré diaľnice, železnice a podobne. Dôležitou súčasťou celého plánu bolo získať kontrolu nad dovtedy nie až tak významným gréckym prístavom Pireus.
„Pireus je pre Čínu brána do Európy,“ povedal minulý rok Yiannis Moralis, primátor mesta Pireus, ktorého je prístav súčasťou.
