Bláznivá Viktorka z Babičky naozaj žila

Kto by nepoznal Babičku. Poetický príbeh fascinuje už celé generácie, či už v knihe, alebo vo filmovom spracovaní. Božena Němcová v zidealizovanej podobe podala spomienky na detstvo a na babičku s jej ľudovou múdrosťou.

Každý pozná aj osud bláznivej Viktorky. Dievča, ktoré sa pomätie z lásky k vojakovi, ujde za ním a napokon spieva smutné uspávanky na splave. Oveľa menej sa vie, že mala predobraz v žene, ktorá skutočne žila.

Nezabudnuteľná postava

Viktorka patrí medzi literárne aj filmové postavy, na ktoré sa nedá zabudnúť. Ba nájdu sa aj názory, podľa ktorých je jej príbeh tým najsilnejším miestom v Babičke.

Prvé vydanie Babičky z roku 1855. (zdroj: ARCHÍV)

„To, čo v modernej próze bolo asi najkrajšie napísané, je tých šestnásť stránok príbehu Viktorinho. Nie je možné chváliť Babičku a podceňovať pritom Viktorku,“ píše významný český literárny vedec Václav Černý v Knižke o Babičke.

Čitateľ sa v románe postupne dozvedá jej príbeh. „Viktorka bývala vždy bledá, oči jej svietili ako dva uhlíky, čierne vlasy mala vždy rozstrapatené, nikdy nemala pekné šaty a nikdy neprehovorila.“

Predtým však patrila medzi najkrajšie v dedine. Keď sem príde pluk vojakov, jeden sa do nej zahľadí a Viktorka láske neodolá. „Tie oči, tie oči, všade ma prenasledujú,“ hovorí kamarátkam.

Po odchode vojska nasleduje milého, no ten ju opustí. Keď sa vráti do rodného kraja, je to už dievča, ktoré sa stráni ľudí a blúdi lesmi.

V najotrasnejšej scéne nesie novorodenca v náručí a potom ho za súmraku hádže s démonickým smiechom do tečúcej rieky. Napriek tomu jej postava nevyvoláva odsúdenie, skôr hlbokú ľútosť.

Otázky aj kontroverzie

Autorka príbehu bola sama záhadou. Božena Němcová mala byť údajne nemanželskou dcérou, dokonca z aristokratických kruhov. Spoločnosť dráždila svojím nekonformným životným štýlom aj manželstvom. S Josefom Němcom mali rozdielne povahy, a to bol problém. Nepomohli tomu ani spisovateľkine milenecké vzťahy.

Božena Němcová. (zdroj: ARCHÍV)

Napísala desiatky poviedok a zbierala povesti a rozprávky, medzi nimi aj tie slovenské. Napríklad len vďaka nej poznáme rozprávky ako Soľ nad zlato či O dvanástich mesiačikoch.

Román Babička však čnie najvyššie, dodnes vychádza v nových vydaniach a prekladoch do svetových jazykov.

Reálie z príbehu ako Babičkino údolie, splav na rieke Úpa či Staré bělidlo naozaj jestvujú v údolí Ratibořic, kde spisovateľka vyrastala. Vedľa leží Žernov, Červená Hora a Červený Kostelec.

Barunka z Babičky je evidentným alter egom spisovateľky, hoci bádanie ukázalo, že mnohé bolo iba fantáziou. V životnej kríze si svoje v skutočnosti neveľmi radostné detstvo s komplikovaným vzťahom k matke prikrášlila.

Nezomrela v búrke

Kto bola teda ozajstná Viktorka? Václav Černý v spomínanej Knižke o Babičke uvádza, že budúca spisovateľka, vtedy ešte dievča, stretávala Viktorku v údolí Ratiboříc.

„Ale niekdajšie zvedené dedinské dievča nebolo nikdy onou divožienkou údolia a lesov, sestrou prírodných živlov, stelesnenou a nezmieriteľnou výčitkou ľudskej neláske,“ podotýka Václav Černý.