SME

Slovenskí učitelia sa v porovnaní s krajinami OECD vzdelávajú menej

Na celkové skvalitňovanie vzdelávacieho systému má zásadný vplyv aj rozvoj učiteľov a učiteliek.

Riaditeľka základnej školy J. A. Komenského v Bratislave Tatiana Kizivatová, analytik projektu To dá rozum Jozef Miškolci a PR konzultant Neuropea Milan Kisztner počas tlačovej konferencie.Riaditeľka základnej školy J. A. Komenského v Bratislave Tatiana Kizivatová, analytik projektu To dá rozum Jozef Miškolci a PR konzultant Neuropea Milan Kisztner počas tlačovej konferencie. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Na celkové skvalitňovanie vzdelávacieho systému má zásadný vplyv aj kontinuálny profesijný rozvoj učiteľov a učiteliek.

V pondelok to na tlačovej konferencii v Bratislave uviedol analytik projektu To dá rozum Jozef Miškolci.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Opäť zaostávame

Podľa údajov OECD sa v roku 2013 priemerne v rámci krajín OECD vzdelávalo až 71 percent vyučujúcich osem dní v roku. V prípade Slovenska to bolo iba 39 percent, pričom rozsah vzdelávania bol sedem dní.

Prečítajte si tiež: Slovensko má v testovaní PIAAC dobré výsledky, tvrdí Lubyová Čítajte 

"Hoci z hľadiska počtu dní vzdelávania učiteľskej populácie sa na Slovensku blížime k priemeru OECD, z hľadiska podielu sme na tom zo všetkých krajín OECD najhoršie," povedal analytik.

SkryťVypnúť reklamu

Zároveň skonštatoval, že približne 40 percent vyučujúcich na Slovensku sa nevzdeláva, resp. sa aktívne profesijne nerozvíja.

Z prieskumu To dá rozum vyplýva, že učiteľov motivuje sa vzdelávať prevažne vnútorný záujem o danú tému, prípadne potreba vyplývajúca z praxe. Takúto motiváciu uviedlo v priemere až 63,9 percenta respondentov.

Pre značnú časť učiteľskej populácie sú významné aj položky externej motivácie, a to napríklad zvýšenie platu (44,8 percenta), či potreba kreditov pre atestácie (25,7 percenta).

To vedie podľa nich k uprednostňovaniu akreditovaných vzdelávacích aktivít pred neakreditovanými, a to aj napriek tomu, že tie neakreditované môžu byť kvalitnejšie.

Zásadné problémy rozvoja

To dá rozum identifikoval tri zásadné problémy súčasného systému profesijného rozvoja učiteľov.

SkryťVypnúť reklamu

Prvým podľa Miškolciho je, že systém oceňuje cez získanie kreditov a príplatku ku mzde iba účasť na rôznych akreditovaných formách ďalšieho vzdelávania.

Žiadnym spôsobom už nesleduje to, či sa vďaka tomu aj zvýšila kvalita výučby na školách.

Ďalším problematickým faktorom je aj favorizovanie akreditovaných foriem vzdelávania.

Dôsledkom podľa Miškolciho je "vytesňovanie a nedoceňovanie neakreditovaných foriem vzdelávania, ktoré môžu byť viac individualizované potrebám školy." Tretím problémom je podľa analytika systém kreditov.

Príplatky sú motivácia

Keďže značný podiel učiteľskej populácie priznáva, že ich motivujú príplatky ku mzde, podľa výsledkov prieskumu To dá rozum externú motiváciu ďalej sa vzdelávať nemožno úplne ignorovať a podceňovať.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa nich by to nemalo byť len na strane vstupov, teda absolvovania ďalšieho vzdelávania cez získanie kreditov a príplatku ku mzde.

Malo by sa tak stať aj na strane výstupov, teda, či nastal transfer vedomostí do praxe.

Posudzovanie týchto výstupov by sa nemalo nerealizovať na celoštátnej úrovni, ale na úrovni samotnej školy.

Miškolci povedal, že To dá rozum navrhuje, aby sa systém kreditov a príplatkov za kredity prehodnotil, prípadne by sa malo od neho opustiť.

Projekt To dá rozum realizoval rozhovory v máji až septembri 2017 s rôznymi aktérmi v školstve.

Zber kvantitatívnych dát prostredníctvo dotazníkov prebiehal v máji až júni tohto roku. Do prieskumu sa zapojilo 687 škôl a celkovo 5469 respondentov.

Školstvo

Ilustračné foto.

Zaviesť chcú aj príplatok v závislosti od ich výkonu a kvality práce.


TASR
Rómskí školáci v Sečovciach.

Čiastkové reformy robia zo segregácie oficiálnu politiku.


Kamila Gunišová a 1 ďalší 26
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Leto, ktoré musíš zažiť! - BACHLEDKA Ski & Sun
  2. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  3. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  4. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre
  5. Zažite začiatkom mája divadelnú revoltu v Bratislave!
  6. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  7. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Leto, ktoré musíš zažiť! - BACHLEDKA Ski & Sun
  2. Slovensko oslávi víťazstvo nad fašizmom na letisku v Piešťanoch
  3. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  4. Zlaté vajcia nemusia byť od Fabergé
  5. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max
  6. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  7. Ako ročné obdobia menia pachy domácich miláčikov?
  8. Probiotiká nie sú len na trávenie
  1. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor 6 592
  2. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre 6 317
  3. Unikátny pôrod tenistky Jany Čepelovej v Kardiocentre AGEL 4 716
  4. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max 4 132
  5. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy 3 344
  6. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 2 892
  7. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice? 1 875
  8. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 1 381
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu