Šéf úradu pre dohľad päť mesiacov nič nerobil s podnetom, mali ho odvolať, tvrdí PETER VISOLAJSKÝ, šéf Lekárskeho odborového združenia.
Lekárske odborové združenie v pondelok poslalo otvorený list ministerke zdravotníctva za Smer Andrei Kalavskej pre kauzu dvojakých čakacích listín na neurochirurgickej klinike Univerzitnej nemocnice Bratislava. Prečo ste jej ho napísali?
"Združenie zastupuje aj lekárov, ktorí pracujú v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Bol som oboznámený s podnetom docenta Andreja Šteňa (prednostu neurochirurgickej kliniky - pozn. red.) ešte v apríli.
List o dvojakých čakačkách poslal aj osobne ministerke Kalavskej, predsedovi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Tomášovi Haškovi a v kópii ho odoslal mne a prezidentovi Slovenskej lekárskej komory (Marianovi Kollárovi - pozn. red.). Na základe týchto informácií som riaditeľovi nemocnice Jurajovi Kovacsovi odovzdal list, v ktorom som ho žiadal, aby podnet skontrolovali a že chcem byť informovaný o záveroch ako zástupca zamestnancov.
Veril som, že aj predseda úradu pre dohľad začne vyšetrovanie. Keďže viac ako päť mesiacov nekonal, čo považujeme za vážne zlyhanie, rozhodli sme sa, že napíšeme ministerke ďalší list. Upozorňujeme aj na skutočnosť, že človek, ktorý má byť prešetrovaný (Robert Illéš, bývalý primár neurochirurgickej kliniky - pozn. red.) je stále vo vedení úradu pre dohľad. Je to pre nás neprijateľné."
Kauzu zverejnil prednosta neurochirurgickej kliniky Šteňo začiatkom septembra. Čo ako lekár na dvojaké čakacie listiny hovoríte?
"Je tu podozrenie, že na operácie na neurochirurgickej klinike, kde sa operujú problémy chrbtice, vyskočené platničky, ale aj nádory mozgu a nervovej sústavy, boli vedené oficiálne a neoficiálne čakacie listiny.
Je tu výslovné podozrenie, že niektorí pacienti mohli byť uprednostňovaní v čakacích listinách aj s menej vážnymi diagnózami na úkor pacientov s vážnejšími."
Ako sa dá na čakacej listine uprednostniť pacienta?
"Ak sú čakacie listiny neverejné a majú do nich prístup a umiestňujú v nich pacientov len jeden-dvaja ľudia, vždy je riziko nečestného uprednostňovania.
Na druhej strane sa môže stať, že pacientov na listine predbehne iný pacient s náhlou komplikáciou zdravotného stavu, čo je úplne normálne a bežné. Ide o to, aby sa to dalo verejne kontrolovať.
Aby pacienti v čakacích zoznamoch vedeli, prečo čakajú, prečo ich niekto predbehol a kedy sa dostanú na rad."
Stretli ste sa niekdy s tým, že by pacienta uprednostnili na základe známosti alebo si za operáciu zaplatil?
"Nemám takéto informácie. Keby som ich mal, tak som povinný ich oznámiť orgánom činným v trestnom konaní, pretože by išlo o korupciu."
Pri niektorých pacientoch na zverejnených čakacích listinách bola poznámka Neuroill. Je to súkromné zariadenie, ktoré patrí manželke bývalého primára Illéša. Šteňo v liste naznačil, že pacienti z tohto zariadenia mali prednosť. Čo si o tom myslíte?
"Je tu to podozrenie, ktoré by sa malo preveriť. Je neprijateľné, aby bol niekto uprednostnený, lebo prichádza z nejakej ambulancie."

Dá sa úplne vylúčiť, že nejakí pacienti si za prednosť zaplatili?
"Toto práve musí posúdiť nezávislá kontrola."
Podľa toho, čo hovoríte, sa to nedá úplne vylúčiť.
"Hovorím, že sú to vážne podozrenia, na základe ktorých mal konať predseda úradu už v apríli."
Koľko by také uprednostnenie mohlo stáť?
"Vôbec netuším."
Počuli ste o podobných podozreniach aj pri iných medicínskych špecializáciách?
"Nemám takú vedomosť. Keby som ju mal, musím to nahlásiť úradu pre dohľad aj orgánom činným v trestnom konaní.
Boli medializované kauzy profesora Viliama Fischera, ktorý uprednostnil pacientku na základe istých výhod, alebo kauza na detskej urológii. Toto sú všetko kauzy, ktoré dosvedčujú, že máme pravdu v tom, že čakacie zoznamy na operácie by mali byť verejné a kontrolovateľné.
Keby toto navrhované opatrenie združenia z roku 2012 ministerstvo už prijalo, tak kauza Fischer, detskej urológie (lekár Vladimír Polák vzal úplatok za súhlas s liečbou v inej krajine EÚ - pozn. red.), či táto na neurochirurgickej klinike by neexistovali."
Prečo sa podľa vás ministerstvo a nemocnice bránia tomu, aby čakacie listiny boli verejné?

"Na to musí odpovedať ministerstvo. Verím, že je to pomerne komplikovaná vec, ale ak sa chce, všetko sa dá.
Samozrejme, sú tam isté problémy s osobnými údajmi pacienta, ale to sa dá vyriešiť pridelením čísla."
Ako vnímate reakciu Univerzitnej nemocnice Bratislava na kauzu dvojakých čakacích listín?
"Neviem, či prebehla primeraná kontrola. Ale podľa informácie od lekárov uspokojivá, objektívna kontrola neprebehla.
V zoznamoch je niekoľko sto pacientov a myslím si, že to dobre nezvládlo ani vedenie nemocnice. Pacienti si zaslúžia, aby riaditeľ nemocnice vysvetlil túto kauzu úplne verejne a do detailov. Pretože takéto kauzy zneisťujú pacientov a ničia ich dôveru v zdravotníctvo."
Čo hovoríte na to, že šéf úradu pre dohľad päť mesiacov nič nerobil s podnetom týkajúcim sa čakacích listín na neurochirurgii?
"Neviem si to vysvetliť. Dôležité je, že nekonal a mal by niesť osobnú zodpovednosť. Keď má takýto podnet na stole od apríla a nekoná, nemá tam čo robiť."
Čakacie listiny by mala prešetrovať komisia zriadená úradom pre dohľad. Šéfom jeho správnej rady je však bývalý primár neurochirurgie Illéš. Čo si myslíte o nestrannosti takejto kontroly?
"Doktor Illéš má veľmi dobrú reputáciu, ako odborník a neurochirurg. Ale myslím si, že je chlapské a normálne, aby sa vzdal funkcie v úrade do času, kým sa vec neprešetrí.
Ak to nespraví sám, mal by ho zbaviť funkcie, aspoň dočasne, jeho nadriadený. Je to ďalšie pochybenie predsedu úradu pre dohľad."
Ako vnímate rozhodnutie nemocnie, ktorá zakázala Šteňovi dávať o kauze, ktorú zverejnil, rozhovory?
"Z jednej strany to vieme v združení pochopiť, keďže sú tam dosť citlivé informácie o pacientoch. Na druhej strane je však neprijateľné, aby ľudia, ktorí poukázali na isté problémy v nemocnici, ich nemohli komentovať. Bola to aj jedna z našich výčitiek riaditeľovi nemocnice, aby nezakazoval hovoriť o veciach, ktoré sa netýkajú pacientov, ale len kauzy čakačiek."
Zriaďovateľom nemocnice je ministerstvo zdravotníctva. Ako vidíte úlohu a postoje ministerky Kalavskej v kauze?

"Myslím, že je úlohou každého ministra v takejto situácii hneď reagovať. Lebo ide o povesť zdravotníctva, ale aj jej úradu a vlády, ktorej je súčasťou.
Táto vec sa dostala na jej stôl už v apríli a nemyslím, že by vyvinula dostatočnú aktivitu. Určite mohla iniciovať minimálne prešetrenie úradom pre dohľad. A pýtať sa predsedu úradu, prečo päť mesiacov nekonal."
V prvom polroku sa v týždenníku Plus7 dní a denníku Plus 1 deň objavili články o Šteňovi, že šikanuje podriadených, ktorí preto dávajú výpovede. Poznáte Šteňa? Je tento obraz o ňom pravdivý?
"Prednostu Šteňa poznám aj osobne. Takisto lekárov z jeho kliniky, ktorí sú členmi združenia. Samozrejme, komunikovali sme so všetkými stranami.
Niekedy sú problémy na klinike interpersonálne a ťažko ich riešiť zvonka. Mala by ich riešiť klinika sama, jej vedenie a riaditeľ nemocnice."
Začiatkom roku týždenník Plus7 dní priniesol príbeh pacientky, ktorá vraj skoro zomrela, lebo neurochirurgická klinika jej nebola schopná pomôcť a napriek tomu ju neposlala do súkromného centra pre mozgové príhody v Medissime. Ako si interpretujete túto situáciu?
"Konkrétne táto pacientka potom napísala aj ďakovný list neurochirurgickej klinike UNB. V ňom sa ostro ohradila proti postupom redaktorov z týždenníka. Písala aj o ich istom nátlaku, aby pozmenila svoj príbeh. Človek, ktorý to vidí a prečíta si list pacientky, naozaj nadobudne pocit, že asi ide o konkurenčný boj medzi zariadením, ktoré vlastní finančná skupina, a medzi štátnou nemocnicou.
Javí sa, že finančná skupina vyvíja nátlak cez svoje periodiká, ovplyvňuje a zneisťuje pacientov. Nepripadá mi to ako veľmi fér správanie. Ďalší prípad priniesol aj denník Plus 1 deň, ktorý tiež vlastní Penta.
Len na základe informácií z týchto bulvárnych médií predseda úradu pre dohľad podnietil dve kontroly na neurochirurgickej klinike - v čase, keď nekonal v kauze čakacích listín. Je na pováženie, aké sú pohnútky vedenia úradu pre dohľad."
Skupina Penta je menšinovým akcionárom spoločnosti Petit Press, vydavateľa denníka SME.

Beata
Balogová
