- Prieskumy a volebné preferencie prezidentských kandidátov
- Všetko, čo by ste mali vedieť o prezidentských voľbách
BRATISLAVA. Ak by Smer dokázal presvedčiť svojho ministra zahraničia Miroslava Lajčáka, aby kandidoval, účasť v druhom kole prezidentských volieb by mal istú.
Lajčáka by podľa prvého prezidentského prieskumu agentúry Focus za prezidenta volilo 26 percent opýtaných. Ďalší možní kandidáti majú od Lajáčka výrazný odstup.
Druhý v poradí, predseda parlamentu Andrej Danko z SNS, za ním zaostáva o vyše 13 percent.
Smer mešká s prezidentským kandidátom. Lajčák mu neprikývol, v strane potvrdili, že zvažujú Rašiho Čítajte SNS pritom rovnako ako Smer ešte neoznámila svojho prezidentského kandidáta, hoci z kuloárov prenikajú informácie, že Danko ambície kandidovať má.
"Lajčák je najväčší kaliber Smeru a ak by kandidoval, minimálne prvé kolo by bolo jeho korisťou," hovorí šéf Focusu Martin Slosiarik.
Inému kandidátovi Smeru by sa podobný výsledok nemusel podľa neho podariť, pretože Lajčákovi pomáha aj imidž človeka, ktorý nie je so stranou úzko spätý.
Oslovuje aj voličov opozície
Vysokú podporu pre Lajčáka odôvodňuje Slosiarik tým, že dokáže osloviť aj sympatizantov iných strán.
"Skórovať dokáže nielen medzi voličmi SNS a Mosta-Hídu, ale aj u časti opozičných voličov, pretože ho vnímajú najmä ako skúseného diplomata, ktorý by v prezidentskej funkcii netápal," vysvetľuje Slosiarik.
Lajčák sa dlhodobo vyhýba komentovaniu politických sporov a nikdy sa nestal členom Smeru. Aj to z neho podľa Slosiarika robí prijateľného kandidáta pre sympatizantov opozície.
Kandidát, pre ktorého sa Smer napokon rozhodne, podľa Slosiarika ovplyvní aj zisky ďalších kandidátov. "Ak bude kandidát Smeru slabší, Dankovi to môže preferencie vylepšiť," hovorí. Dosah to bude mať aj na úspech opozičných kandidátov.
Inému prípadnému kandidátovi Smeru ako napríklad košickému primátorovi Richardovi Rašimu, o ktorom vedenie strany uvažuje, sa bude podľa neho ťažšie získavať podpora časti opozičných voličov. Ľudia ho podľa Slosiarika vnímajú ako straníckejšieho kandidáta než Lajčáka.
Remišová môže rozhodnúť
Z kandidátov, ktorí majú podporu prevažne u opozičných voličov, sa zatiaľ najviac darí vedcovi Robertovi Mistríkovi. V prieskume s 9,5 percenta hlasov skočil tretí. Kandiduje ako nezávislý s podporou strán SaS a Spolu a v lete mal najväčšiu bilbordovú kampaň.
Veronike Remišovej z hnutia OĽaNO, ktorá kandidatúru neohlásila, by dalo hlas 7,9 percenta opýtaných.
Kandidátke Progresívneho Slovenska Zuzane Čaputovej Focus nameral 5,2 percenta. K lepšiemu zisku jej zatiaľ nepomohla verejná podpora od biskupa Róberta Bezáka ani bilbordová kampaň počas leta.
"Čaputovej kampaň nebola taká mohutná," vysvetľuje Slosiarik. Zaostáva, lebo ju ľudia menej poznajú a niektorým podľa neho nemusí vyhovovať, že kandiduje so značkou PS.
Čaputová hodnotí výsledky prieskumu s rezervou. "Zvlášť, ak sú do nich zaradení kandidáti, ktorí reálne kandidovať neplánujú," hovorí. Bilbordovú kampaň vraj mala oproti iným minimálnu. "Staviame aj na osobný kontakt s ľuďmi."
Podpora opozičných kandidátov by sa podľa Slosiarika zmenila, ak by Remišová nekandidovala. "Ak by OĽaNO podporilo Mistríka, sčasti sa to odrazí na raste jeho preferencií," hovorí. Ak by však do prvého kola išli Mistrík, Remišová aj Čaputová, ich čísla sa podľa neho výrazne meniť nebudú.
Čaputová naznačila, že by nemala problém vzdať sa v prospech silnejšieho kandidáta, ak by to potvrdili aj ďalšie prieskumy. "Každý z kandidátov, ktorému ide o reálnu zmenu Slovenska k lepšiemu, by mal uvažovať o možnosti vzdať sa v prospech kandidáta s vyššou šancou uspieť," povedala.
Harabin nie je bez šance
Tesne za Mistríkom skončil v prieskume bývalý minister spravodlivosti za HZDS, Štefan Harabin, ktorý má blízko ku konšpiračným médiám. Volilo by ho 9,1 percenta opýtaných. Šéf extrémistickej ĽSNS Marian Kotleba by získal 8,7 percenta.
Harabinovi namerala 8,8 percenta v septembri aj agentúra AKO. Jeho vyššiu podporu vysvetľuje Slosiarik tým, že časť ľudí ho cez pôsobenie v súdnictve vníma ako odborníka. "Je aj miláčikom alternatívnych médií, cez čo ho zasa časť ľudí vníma ako kritika systému, ktorý nemá problém povedať, čo si myslí," hovorí.
Harabina volia najmä sympatizanti ĽSNS, čím uberá hlasy Kotlebovi, ale dobrý výsledok mal podľa Slosiarika aj medzi voličmi Smeru.
Za Kotlebom by skončil šéf Mosta-Hídu Béla Bugár, ktorého by volilo 7,9 percenta opýtaných.
Ľavicovému aktivistovi Eduardovi Chmelárovi by dalo podľa Focusu hlas 4,1 percenta opýtaných. Začiatkom septembra mu agentúra AKO namerala 10,8 percenta a skončil na treťom mieste za Mistríkom a premiérom Petrom Pellegrinom zo Smeru, ktorý však už kandidatúru verejne vylúčil.
Focus meral preferencie kandidátov od 18. do 25 septembra na vzorke 1015 opýtaných.
Beata
Balogová
