BANSKÁ BYSTRICA. Lesníci podanými žiadosťami o súhlas na spracovanie kalamity len dodržiavajú platnú legislatívu.
Podľa Slovenskej lesníckej komory ide zo strany Štátnej ochrany prírody SR o frontálny a neopodstatnený útok na lesníkov, keďže Štátna ochrana prírody tvrdí, že lesníci chcú ťažiť v bezzásahových územiach.
Lesníci si splnili svoje zákonné povinnosti
Ako uviedol hovorca Slovenskej lesníckej komory David Hančinský, komora nie je v zásade proti bezzásahovým územiam, ale tieto musia vychádzať z vedeckých základov, výskumov a nie z emócií jednotlivcov.
Podľa komory to, že lesníci podali žiadosti o povolenie výnimky zo zakázaných činností podľa zákona o ochrane prírody a krajiny neznamená, že chcú ťažiť v bezzásahových územiach, ale že si splnili svoje zákonné povinnosti.
„Zarážajú nás výroky čelného predstaviteľa Štátnej ochrany prírody SR Martina Lakandu, ktoré si nevieme vysvetliť. Podľa platnej legislatívy obhospodarovatelia lesa sú povinní zabraňovať škodám v lesoch a odstraňovať ich následky. Na to však lesník musí požiadať orgán ochrany prírody o súhlas. Toto je dôvod, prečo musia užívatelia lesov podávať žiadosti na spracovanie kalamity v 5. stupni ochrany,“ povedal predseda lesníkov Milan Dolňan.
Lesníci si uvedomujú dôležitosť ochrany životného prostredia a vzájomnej komunikácie medzi organizáciami lesného hospodárstva a ochrany prírody.
„Práve preto už niekoľkokrát Slovenská lesnícka komora žiadala o stretnutie ministra životného prostredia, aby si obe strany vyjasnili svoje postoje a určili sa spoločne jasné pravidlá,“ dodal Hančinský s tým, že stretnutie sa dodnes neuskutočnilo.
Likvidácia kalamít
V posledných dňoch požiadali Lesy SR, vojenské lesy a súkromné lesy o výnimky z ochrany prírody na ťažbu dreva v niekoľkých desiatkach najvzácnejších prírodných oblastí Slovenska.
Ako zdôvodnenie tejto ťažby uvádzajú žiadatelia najmä vetrovú alebo lykožrútovú kalamitu.
Generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody Martin Lakanda o tom informoval minulý týždeň na tlačovej konferencii v Banskej Bystrici.
Ako uviedol, konzultoval situáciu s ministrom životného prostredia a s jeho súhlasom vydal usmernenie pre svojich kolegov, aby pri týchto konaniach presadzovali princíp bezzásahovosti a princípy ochrany prírody.
Ochranári pripomienkujú zákon o lese, žiadajú bezzásahovosť v pralesoch Čítajte Podľa neho ide približne o 85-tisíc hektárov, ktoré tvoria životný priestor pre tie najvzácnejšie druhy živočíchov a rastlín, pričom ťažba v týchto oblastiach je veľkým rizikom.
Štátna ochrana prírody za súčasne platnej legislatívy dokáže účinne zabrániť ťažbe lesa takmer výlučne len v bezzásahových zónach. Teda tam, kde je na ťažbu potrebný súhlas štátnych ochranárov.
O podaných výnimkách pre ťažbu v týchto oblastiach rozhodujú príslušné okresné úrady, pričom účastníkom konania sú vždy aj ochranári, ktorí poskytujú odborné stanovisko.
Postoj vedenia ŠOP SR je v tomto smere jednoznačný, aby bol presadzovaný princíp bezzásahovosti v týchto územiach.
Ministerstvo nastaví pravidlá v národných parkoch
"Celé ministerstvo životného prostredia stojí za svojimi ochranármi a za ich rozhodnutím v maximálnej možnej miere ochrániť naše najvzácnejšie prírodné lokality. Uvedomujem si, že tému už treba uchopiť plošne a nastaviť jasné pravidlá v našich národných parkoch,“ vyhlásil minister životného prostredia László Sólymos.
Solymos plánuje rozširiť bezzásahové územia v národných parkoch Čítajte Ďalej uviedol, že práve preto envirorezort pripravil novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá v najbližších dňoch vstúpi do pripomienkového konania. Novela je podľa ministra kľúčovým nástrojom na konkrétne opatrenia v chránených oblastiach Slovenska.
Ministerstvo životného prostredia podľa Sólymosa jednoznačne podporuje rozhodnutie Štátnej ochrany prírody neposkytnúť lesníkom výnimky na ťažbu dreva v najprísnejšie chránených lokalitách.
"Mali by sme nechať prírodu, aby sa s kalamitami vyrovnala sama. Nechceme zasahovať v tých najvzácnejších lokalitách,“ vyhlásil Sólymos.
