Boli rozbuškou pri explózii, ktorá v roku 1938 zničila prvú Československú republiku. Ako sa z početnej nemeckej menšiny stala povestná Hitlerova piata kolóna?
Keď v roku 1918 vznikla Československá republika, v novom štáte sa ocitli aj viac ako tri milióny Nemcov, ktorí po stáročia obývali územie českého a moravského pohraničia a usadili sa aj v mnohých českých a moravských mestách.
Rozpad rakúsko-uhorskej monarchie, kde boli privilegovaným národom, ich zaskočil. V žiadnom prípade sa s novými pomermi nemienili zmieriť, nechceli byť, ako vraveli, sluhami sluhov.
Martýri z Kadane
Už v prvých týždňoch po prvej svetovej vojne si zástupcovia štyroch pohraničných provincií s prevahou nemeckého obyvateľstva odhlasovali pripojenie k republike Nemecké Rakúsko.
Československé politické elity reagovali na separatistické tendencie vyslaním ozbrojených jednotiek, ktoré postupne toto územie obsadzovali. Dochádzalo pri tom k viacerým konfliktom a lokálnym potýčkam. Vyvrcholením vzájomnej neznášanlivosti boli udalosti v marci 1919.
Proti všetkým! V roku 1938 sa ukázalo, že nemáme priateľov Čítajte Nemecký generálny štrajk a demonštrácie v pohraničí vyústili na viacerých miestach do prejavov agresie (na oboch stranách). Najdramatickejšie scény sa odohrali v meste Kadaň, kde sa na námestí zhromaždilo do dvetisíc Nemcov.
Strhnutie českej vlajky z radnice, vyhrážky a slovné útoky na československých vojakov rozdúchali vášne. Z miestnej pošty sa ozvala guľometná salva. Vojaci síce strieľali do dlažby, ale od nej sa guľky odrazili do davu prizerajúcich sa ľudí. Na mieste zostalo ležať osemnásť mŕtvych, ďalších šesť zomrelo na následky zranení.
Na rôznych miestach v pohraničí prišlo v ten deň o život 55 demonštrantov a dvaja československí vojaci. „Z obetí sa stali martýri a z Kadane symbol tých nemeckých politikov, ktorí sa v ďalších rokoch stavali k existencii Československa negatívne,“ vysvetlil Michal Schvarc z Historického ústavu SAV.
