Seriál: Živí vymyslení
Aké boli skutočné osudy literárnych postáv? V čom boli podobné tým z kníh a v čom, naopak, diametrálne odlišné?
Keď v roku 1923 spisovali pozostalosť po spisovateľovi Jaroslavovi Haškovi, obsahovala len pár vecí. Jedny obnosené šaty a zimník, spodnú bielizeň a štyri staršie košele. Okrem toho uviedli páni notári Šolc a Červinka autorské práva na štyri diely Osudy dobrého vojaka Švejka.
V súpise doslova stojí: „Úmrtím autora mizne záujem čitateľov... Pravdepodobne sa dá očakávať, že v najbližšom desaťročí sa budú dať pripraviť ešte dve vydania... Po desiatich rokoch bude novej generácii obsah spisu nejasný a sotva sa nájdu čitatelia tohto diela.“
Dvaja páni netušili, ako hlboko sa mýlili. Naopak, Švejk sa vydal na cestu svetom a dnes je jednou z najznámejších kníh na svete. Len v češtine vyšlo päťdesiat vydaní a do rovnakého počtu svetových jazykov ho preložili. Zabáva ľudí na opačnej strane zemegule, jedinečným spôsobom paroduje militarizmus a odráža skúsenosti strednej Európy.
Ako to však bolo s hlavnou postavou knihy, vojakom Josefom Švejkom?
Pitomec u kumpanie
„Dnes môžete stretnúť v pražských uliciach ošumelého muža, ktorý sám ani nevie, čo vlastne znamená v histórii nových veľkých čias. Ide skromne svojou cestou, neobťažuje nikoho... A tento tichý, skromný, ošumelý muž je skutočne tým starým dobrým vojakom Švejkom.“
Tieto slová napísal Jaroslav Hašek na úvod románu, ktorý sa celý točí okolo jedného vojaka rakúsko-uhorskej armády. Veľakrát sa konštatovalo, že hlavná postava ustavične uniká analýze.
Ako si vôbec Švejka predstaviť? Podľa z filmu z roku 1956, ktorý však značne sploštil hĺbku knihy a napriek fenomenálnemu výkonu Rudolfa Hrušínskeho sa pod ním podpísal čas vzniku v neslobodnej diktatúre?
