BRATISLAVA.Na sprístupnenie a zrovnoprávnenie vzdelávacieho systému pre každé dieťa nezávisle od jeho národnosti a životných podmienok sú nevyhnutné zmeny.
Uvádza sa to v Spoločnom vyhlásení k desegregácii vzdelávacieho systému SR, ktoré dnes podpísali verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz, hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová a riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Motlová.
Upozorňujú v ňom na nedostatky vo vzdelávacom systéme, pripomínajú vláde SR jej záväzky z programového vyhlásenia v tejto oblasti a navrhujú opatrenia na zlepšenie aktuálneho stavu.
Vzdelávaním proti generačnej chudobe
Signatári poukazujú na témy týkajúce sa predškolskej výchovy, prechodu do základnej školy, inkluzívnych základných škôl či prechodu na strednú školu.
Na stretnutí v Kancelárii verejného ochrancu práv ombudsmanka Patakyová podotkla, že vo vyhlásení upozorňujú na to, že sa nevykonávanjú dostatočne účinné a komplexné systémové kroky v tejto oblasti a niektoré deti nemajú prístup k vzdelávaniu, ktoré ich pripraví na ďalší profesionálny život.
"Vychádzame z toho, že koleso generačnej chudoby sa dá zastaviť len vtedy, ak sa všetkým deťom dá príležitosť na vzdelávanie, ktoré bude bez mentálnych a materiálnych bariér," povedala verejná ochrankyňa práv a dodala, že nasledovať bude stretnutie s ministerstvom školstva.
Povinná preškolská dochádzka, viac asistentov
Aby bol posun vo vzdelávacom systéme badateľný, treba podľa Ravasza začať od materskej školy.
"Prvý krok k tomu, aby sme odstránili segregáciu v prípade špeciálnych škôl, je nástup do škôlky, druhý krok je, že treba vyčistiť diagnostický systém, aby sa netestovali znalosť slovenčiny, slovenskej kultúry či znalosti, ktoré sa dajú následne doplniť. To by sa nemalo skúmať, ale to, či deti majú šancu uspieť v základnej škole," konštatoval.
Splnomocnenec si tiež myslí, že treba zaviesť povinné stredoškolské vzdelávanie, ale aj viac prostriedkov na asistentov. Ako uviedol, splnenie opatrení z vyhlásenia očakávajú zhruba do roku 2025.
Z vyhlásenia vyplýva, že je potrebné čím skôr prijať opatrenia na zavedenie povinnej predškolskej dochádzky pre deti minimálne rok pred nástupom do školy.
Signatári navrhujú zmeniť systém psychologického a špeciálneho pedagogického testovania a tiež upraviť spôsob získavania informovaného súhlasu pri zaraďovaní detí do špeciálnych tried a škôl ako aj pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami formou školskej integrácie v bežnom vzdelávacom prúde.
Podľa nich by pomôcť mala aj zmena pri zriaďovaní školských obvodov, ktorá by podporovala integráciu všetkých žiakov.
V rámci stredoškolského vzdelávania signatári navrhujú sprístupniť dvojročné učebné odbory stredných odborných škôl aj absolventom špeciálnych tried a škôl, aby mohli nadobudnúť odbornú kvalifikáciu pre uplatnenie sa na trhu práce.
Signatári vyhlásenia sa zaviazali, že sa budú aj naďalej zaujímať o kroky štátu v tejto oblasti, upozorňovať na nedostatky a v rámci svojich kompetencií spolupracovať na presadzovaní systémových zmien vo vzdelávaní.
OĽaNO: Vláda netuší, čo s Rómami
Vymýšľať rok a pol pred voľbami, čo robiť s rómskymi deťmi a ako zabezpečiť desegregáciu, považuje za nezodpovedné expert hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) na rómsku problematiku a bývalý splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák.
"Sme dávno v druhej polovici volebného obdobia, o chvíľu máme nové voľby a s hrôzou pozorujem, že vláda stále ani netuší, čo má v oblasti rómskej problematiky urobiť. Stále sa len rozprávajú, dávajú vyhlásenia, no nič sa nedeje. Zároveň nemáme prehľad v oblasti financií," vyjadril sa k spoločnému vyhláseniu k desegregácii vzdelávacieho systému SR, ktoré dnes podpísali verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz, hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová a riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Motlová. Upozorňujú v ňom na nedostatky vo vzdelávacom systéme, pripomínajú vláde SR jej záväzky z programového vyhlásenia v tejto oblasti a navrhujú opatrenia na zlepšenie aktuálneho stavu.
Ako ďalej agentúru SITA informoval hovorca OĽANO Matúš Bystriansky, bývalý splnomocnenec žiada vládu, aby verejnosti predstavila, koľko peňazí sa doposiaľ minulo a na aké aktivity. "Žiadam, aby vystavili odpočet, čo sa stalo s 380 miliónmi eur, ktoré po mojom pôsobení zostali na úrade splnomocnenca vlády SR. Kam tieto peniaze išli? Komu pomohli? Ľudia v teréne mi hovoria, že ani Rómom, ani majorite, a ani Slovensku nepomohli. Svojou neschopnosťou a nečinnosťou nahrávajú extrémistom, v lokalitách s vyššou koncentráciou Rómov extrémizmus silnie," konštatoval Pollák. Podľa neho je zlyhaním tejto vlády, že po dva a pol roku vládnutia sa chvália tým, čo chcú urobiť, nie tým, čo urobili. "Z toho vyplýva, že veľa peňazí už minuli, situácia sa zhoršila a problémy nechali ďalšej vláde," doplnil.
