BRATISLAVA. Vypracovanie novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú posunul envirorezort do pripomienkového konania, považuje environmentalista Erik Baláž zo strany SPOLU za dobrú správu, varuje však pred prílišným optimizmom.
Nie je totiž podľa neho isté, či strany vládnej koalície, Slovenská národná strana a Smer-SD, túto novelu podporia.
„Návrh bol podaný v čase, keď štátne lesy aj súkromní vlastníci lesov žiadajú o výnimky na ťažbu v mnohých rezerváciách po celom Slovensku. Postup teda zjavne nie je dohodnutý s rezortom pôdohospodárstva ani s koaličnými partnermi,“ uviedol Baláž.
Myslí si, že lepšiu ochranu národných parkov mala strana Most-Híd, ktorej patrí envirorezort, požadovať už pri zostavovaní vlády.
„Malo to byť jasne napísané v Koaličnej zmluve. Realita je taká, že ministerstvo životného prostredia doteraz nedokázalo zabezpečiť ochranu ani najvzácnejším lokalitám. Zjavne chýba politická dohoda,“ vyhlásil Baláž.
Hrozí zrušenie národných parkov
Podľa novely zákona o ochrane prírody a krajiny sa majú bezzásahové zóny v národných parkoch rozšíriť na najmenej 50 percent ich rozlohy, čo však podľa ochranára Karola Kaliského z iniciatívy My sme les nestačí.
„Pokiaľ rezort životného prostredia nebude zároveň presadzovať prísnu ochranu na aspoň piatich percentách územia Slovenska, tak sa obávame, že po schválení tejto novely a prehodnotení siete chránených území sa dočkáme nanajvýš zrušenia už existujúcich národných parkov, pretože žiadny z nich nebude spĺňať medzinárodné kritériá pre túto kategóriu chráneného územia,“ zdôraznil.
Vláda nerozšírila najvyššie stupne ochrany
Základom národných parkov podľa týchto kritérií sú jadrové územia, kde sú vylúčené všetky hospodárske činnosti a životné prostredie sa zachováva v prírodnom stave.
Pellegrini: Ekonomické záujmy nesmú byť nadradené nad ochranu prírody Čítajte Kaliský konštatoval, že súčasná vláda zatiaľ nevyhlásila a nerozšírila ani jednu lokalitu s najvyšším stupňom ochrany.
Tento nepriaznivý trend v ochrane vzácnych lokalít nastal podľa neho práve počas obdobia, keď envirorezortu šéfuje László Sólymos. Pripomenul, že na Slovensku pre nedostatočnú ochranu pralesov a vzácnych horských lesov vymiera aj ich symbol - tetrov hlucháň a aj ďalšie druhy.
Bezzásahové územia chránené zákonom
Aj podľa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF Slovensko) je zachovanie bezzásahových území v chránených lokalitách kľúčové pre zachovanie posledných vzácnych a prirodzených lesov a druhov, ktoré sú na tieto ekosystémy naviazané.
Bezzásahovosť v prísne chránených územiach bez možnosti výnimiek musí byť podľa WWF Slovensko súčasťou slovenských zákonov, a to nového zákona o ochrane prírody a krajiny. Podporu novele zákona o ochrane prírody a krajiny vyjadrili riaditelia všetkých deviatich národných parkov Slovenska.
V spoločnom vyhlásení konštatujú, že súčasný stav národných parkov odráža stav súčasnej legislatívy. Vyjadrili zároveň znepokojenie, že diskusia o ochrane národných parkov sa často mení na otázku, koľko dreva je potrebné vyťažiť.
Preto privítali snahu Ministerstva životného prostredia nadradiť ochranu prírody v národných parkoch nad všetky ostatné záujmy a činnosti.
Novela zákona o ochrane prírody a krajiny bude kľúčovým nástrojom na konkrétne opatrenia v chránených oblastiach Slovenska. Medzi jej hlavné prvky patrí posilnenie bezzásahovosti v Národných parkoch. Dlhodobou víziou je dosiahnuť 50 percent bezzásahových území.
Ministerstvo životného prostredia totiž môže účinne brániť ťažbe dreva a chrániť prírodu iba v bezzásahových zónach, ktorými sú lokality v piatom stupni ochrany.
Ďalším dôležitým prvkom je zabezpečenie jedného správcu. Správcom územia v 5. stupni ochrany by mala byť Štátna ochrana prírody SR prostredníctvom jednotlivých správ národných parkov.
Okrem posilnenia bezzásahovosti v najviac chránených územiach novela hovorí aj o prírode blízkom hospodárení v lesoch mimo bezzásahových území.
„V národných parkoch musí byť ochrana nadradená nad všetky ostatné činnosti a záujmy, musíme zaistiť adekvátnu ochranu," zdôraznil Sólymos.
