BRATISLAVA. Na Slovensku sa dnes začala letecká vakcinácia voľne žijúcich líšok proti besnote.
Návnady vo forme plastikových toboliek, ktoré sú obalené návnadovou hmotou, budú zhadzovať z výšky 50 metrov do 21. októbra.
Chcú eliminovať besnotu
Pokryjú plochu približne 12 500 štvorcových kilometroch na území okresov Žilina, Bytča, Kysucké Nové Mesto, Čadca, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš ako aj celé územie Prešovského a Košického kraja.
Ručne vakcinačné návnady položia na 208 štvorcových kilometroch v prímestských častiach Popradu, Košíc a Prešova.
Informovala o tom Štátna veterinárna a potravinová správa SR s tým, že v ďalších slovenských regiónoch sa vakcinácia neuskutoční, keďže v Českej republike, Rakúsku a Maďarsku sa besnota nevyskytuje.
„Cieľom je dosiahnuť štatút Slovenskej republiky ako krajiny bez výskytu besnoty a tým minimalizovať výdavky štátneho rozpočtu, ktoré sú vynakladané na tlmenie a prevenciu besnoty v rezorte pôdohospodárstva a zdravotníctva," uviedla v stanovisku veterinárna správa.
Na jeden kilometer štvorcový letecky položia 25 vakcinačných dávok. Vynechané budú územia s nadmorskou výškou 1 200 metrov nad morom, vodné plochy, cestné komunikácie, mestá a osady.
Pre človeka je návnada pri bežnom zaobchádzaní neškodná. Určité nebezpečenstvo predstavuje iba priamy kontakt látky so sliznicou očí, úst či nosa. Správa upozornila, aby sa ľudia návnad nedotýkali, nezbierali ich a nevodili v tom čase psov do lesa.
„V prípade nálezu vakcinačnej návnady je potrebné čo najrýchlejšie opustiť miesto nálezu z dôvodu minimalizácie pachovej stopy, ktorá by mohla líšku odradiť od príjmu vakcinačnej návnady,“ upozornila veterinárna správa vo vyhlásení.
Vakcinácia proti besnote líšok pokračuje
Besnota líšok sa na území Slovenska v uplynulé tri roky nevyskytovala.
Naposledy veterinári zaznamenali päť prípadov besnoty v tesnej blízkosti poľskej hranice v roku 2015.
Vo vakcinácii vo vymedzených oblastiach sa však aj naďalej pokračuje pre jej výskyt v Poľsku a na Ukrajine.
Besnota je vírusová choroba teplokrvných živočíchov, postihuje predovšetkým centrálny nervový systém. Patrí medzi choroby prenosné zo zvieraťa na človeka.
Pri typickom priebehu sa choroba prejavuje poruchami vedomia, zvýšenou dráždivosťou, hydrofóbiou a v neskoršom štádiu ochrnutím.
Po objavení klinických príznakov sa choroba vždy končí smrťou. Infikované zviera vylučuje vírus už dva až päť dní pred prvými klinickými príznakmi.
