BRATISLAVA. Používať nebezpečné postreky v chránených vodohospodárskych oblastiach má byť zakázané. Vyplýva to z návrhu zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd (Lex Žitný ostrov), ktorý v utorok bez diskusie odobrili koaliční členovia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR, ku ktorým sa pridal aj Rastislav Schlosár z ĽSNS, a odporučili jeho schválenie na októbrovom pléne.
Okrem zákazov zákon určuje aj kompetencie jednotlivých štátnych orgánov v oblasti ochrany vody.
Jeden zákon
Novela má zjednotiť existujúcu právnu úpravu do jedného zákona. Hlavnú úlohu v monitorovaní znečistenia má získať Slovenská inšpekcia životného prostredia. Na tú sa treba obrátiť, ak hrozí znečistenie, a ona potom informuje ostatné orgány.
Podľa návrhu zákona je "oprávnená vyžadovať spoluprácu dotknutých orgánov štátnej správy, správcu vodných tokov, poverenej osoby, obce alebo iných právnických alebo fyzických osôb".
"Zosúladili sme kontroly, aby sa na to nepozeralo každé ministerstvo oddelene," povedal pred časom minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). Podľa neho ide o problematiku, ktorá sa dá riešiť iba nadrezortne. Po novom budú môcť orgány jednotlivých ministerstiev postupovať spoločne.
Zákon tiež ukladá Ministerstvu životného prostredia (MŽP) SR povinnosť zverejňovať vždy 15. júla správu o kvalite vôd v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Rovnako majú výsledky meraní zverejňovať aj podnikatelia, ktorí sú na základe osobitého predpisu povinní merať množstvo znečisťujúcich látok, ktoré vypúšťajú. Aktuálne informácie o prekročení limitných hodnôt povrchových a podzemných vôd, ktoré by mohli ohroziť obyvateľov, majú byť k dispozícii na stránke Úradu verejného zdravotníctva SR.
Zákaz výstavby
Zákon má zakázať v chránených vodohospodárskych oblastiach napríklad stavať alebo rozširovať priemyselné budovy, okrem prípadov, keď sa prestavbou dosiahne účinnejšia ochrana vôd.
V týchto územiach by sa nesmeli stavať ani bitúnky alebo skládky. Zakázané má byť aj postrekovať rastliny prípravkami, ktoré by mohli znečistiť vodu, ťažiť nerasty alebo výrazne odvodňovať pôdu. Za porušenie týchto zákazov má hroziť právnickým osobám a podnikateľom pokuta až 165.000 eur, ostatným 5000 eur.
Zmena má nastať aj v spôsobe zriaďovania chránených oblastí, po novom ich má stanoviť práve Lex Žitný ostrov. Má ísť o územia Žitný ostrov, Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná časť a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlat.
Výbor schválil novelu o odpadoch
Suma, ktorú obce zaplatia za skládkovanie zmesového odpadu, by mala závisieť od úrovne jeho vytriedenia.
Počas najbližších troch rokov sa tiež má postupne zvyšovať. Vyplýva to z návrhu novely zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorú tiež v utorok odobrili členovia Ústavnoprávneho výboru.
Výborom prešla aj novela zákona o odpadoch, ktorá má odstrániť problémy vyplývajúce z praxe. O osude oboch právnych noriem definitívne rozhodne októbrové plénum.
Poplatok podľa miery vytriedenia
Od budúceho roka má byť poplatok za uloženie tony odpadu na skládku diferencovaný do siedmich tried podľa úrovne vytriedenia odpadu. Pri menej ako desaťpercentnej úrovni vytriedenia bude v roku 2019 poplatok 17 eur za tonu, o rok neskôr 26 eur za tonu a v roku 2021 ešte o sedem eur viac.
Pri viac ako 60-percentnom vytriedení bude v roku 2019 poplatok sedem eur, o rok neskôr osem eur a o ďalší rok 11 eur. V súčasnosti je poplatok v priemere šesť eur.
"Boj proti skládkovaniu berieme na ministerstve vážne. Aj preto sme pripravili novú legislatívu, ktorá má za cieľ výrazne znevýhodniť skládkovanie odpadu na skládkach, a to jednoduchým spôsobom - zvyšovaním sadzieb za každú uloženú tonu komunálneho odpadu na skládkach," povedal nedávno o zákone minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).
Z objemov skládok musí ubúdať
Slovensko podľa údajov Eurostatu z roku 2016 patrí medzi členské štáty s najnižším podielom recyklovaného či kompostovaného komunálneho odpadu (približne 23 percent). Väčšina komunálneho odpadu sa na Slovensku skládkuje (66 percent).
Aby Slovensko splnilo recyklačné ciele Európskej únie, musí do roku 2035 znížiť skládkovanie pod 25 percent a v roku 2040 pod desať percent.
Okrem toho musí Slovensko zvýšiť recykláciu odpadu. Do roku 2025 má recyklovať 55 percent komunálneho odpadu, v roku 2030 to má byť 60 percent.
Cieľom novely zákona o odpadoch je zase zlepšiť triedený zber komunálnych odpadov z obalov, sprísniť pravidlá pri uzatváraní skládok odpadov, ale aj znížiť administratívnu záťaž pre prevádzkovateľov malých kompostární.
Okrem toho má implementovať európske nariadenie o recyklácii lodí a zaviesť jednoznačné pravidlá pri podozrení na nelegálnu cezhraničnú prepravu použitých batérií a akumulátorov.
