ŠTRBSKÉ PLESO. Prezidenti krajín Vyšehradskej štvorky (V4) po dvojdňovom samite v piatok na Štrbskom Plese vyhlásili, že migrantom treba pomáhať v krajinách ich pôvodu.
Zároveň upozornili na potrebu ochrany vonkajších hraníc Európskej únie (EÚ) a boj s prevádzačmi.
Ochrana vonkajších hraníc

"Pokiaľ je to možné, ochrana vonkajšej hranice by sa mala realizovať pomocou národnej armády. Krajina by si z vlastných zdrojov mala ochrániť svoje hranice. Ak jej chýbajú financie, zručnosti alebo personál, tam by mal pomôcť Frontex. Väčšina krajín je však schopná splniť očakávanie ochrany vonkajšej hranice," konštatoval maďarský prezident János Áder.
Dodal, že len posilnenie ekonomickej stability krajín, odkiaľ pochádzajú migranti, pomôže oslabiť ich hromadný príchod do Európy.
Prezident Českej republiky Miloš Zeman v tejto súvislosti dodal, že je zmysluplnejšie migrantom pomáhať budovať a obnovovať krajinu, odkiaľ pochádzajú, ako si ich prerozdeľovať v jednotlivých krajinách EÚ.
"Ako príklad uvediem Sýriu, kde sa podľa môjho názoru občianska vojna chýli ku koncu a je tam potrebných množstvo nevyhnutných investícií. Bolo by určite zmysluplnejšie pomôcť obnoviť tamojšiu infraštruktúru, ako ich prerozdeľovať, koniec-koncov aj tak všetci nakoniec skončia v Nemecku," povedal Zeman.
Duda obhajoval postoj ku kvótam
Poľský prezident Andrzej Duda upozornil, že krajiny V4 mali jednoznačne pravdu, keď pred tromi rokmi hovorili o podpore migrantov v štátoch, odkiaľ pochádzajú, a neúčinnosti kvót. Poznamenal tiež, že Európa často dostatočne účinne nebojovala voči prevádzačom.
"Musíme razantnejšie vystúpiť proti prevádzačom, ktorí získavajú bohatstvo na utrpení migrantov a Európa sa doteraz dosť nečinne prizerala tejto hrôze. Zhodli sme sa, že nastal čas konať v tejto veci. Dúfam, že keď sa stretneme najbližšie, už nebudem musieť toto opakovať," zdôraznil a dodal, že téma migrácie prináša konflikt Európskej únie ako takej.
"Neviem si predstaviť, že by došlo k nútenému presunu týchto migrantov v súvislosti s kvótami. Oni nechceli ísť do štátov V4, chceli ísť do bohatých krajín. Neviem si predstaviť konflikt, ktorý by nastal, keby sme im bránili vo voľnom pohybe v Európe, keď voľný pohyb je jednou z priorít Únie," konštatoval Duda.
Budúcnosť Únie
Slovenský prezident Andrej Kiska v súvislosti s rastúcou xenofóbiou, extrémizmom a nacionalizmom v Európe zdôraznil potrebu obhajovať projekt EÚ a upozornil, že úlohou krajín V4 je Úniu zjednocovať.
Zároveň tiež apeloval na vzájomnú empatiu jednotlivých členských krajín. "Akékoľvek diskusie o rozdeľovaní Európy na starú a novú alebo dvojrýchlostnú - to nie je to, ako my v budúcnosti vidíme EÚ," dodal Kiska a pozitívne tiež ohodnotil Frontex.
Bez jeho fungovania by podľa slovenského prezidenta mohli mať jednotlivé krajiny tendenciu zavádzať kontroly na svojich hraniciach. "A takto si budúcnosť Európskej únie určite nikto z nás nepredstavuje," uzatvoril.
V súvislosti s budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu a rastúcou mierou extrémizmu, xenofóbie a nacionalizmu vyzvali prezidenti domácich i zahraničných politikov, aby boli spoločne advokátmi projektu EÚ.
Úbytok pracovných síl
Prezidenti sa na Štrbskom Plese okrem iného venovali aj budúcnosti pracovných miest v súvislosti s automatizáciou a umelou inteligenciou. Krajiny V4 totiž patria medzi najohrozenejšie v súvislosti s úbytkom pracovných možností.
"V našich krajinách je podiel priemyslu v zamestnanosti viac ako 20 %, v Európskej únii je to 14 %. Máme veľa pracovných miest, ktoré môžu byť ohrozené príchodom automatizácie. Ak na to príde, tak určite je veľa príležitostí a možností, kde ľuďom môžeme zabezpečiť inú prácu," povedal Kiska.
Podľa slovenského prezidenta, je však dôležité zahodiť stereotyp, že človek ukončí školu, nastúpi do práce a končí v nej až v dôchodku.
"Doba sa mení, je dynamická a treba myslieť na celoživotné vzdelávanie, ľudí treba pripraviť na to, že ich pracovná pozícia môže byť o päť až desať rokov celkom iná," ozrejmil Kiska.
Podľa štatistík až tretina pracovných miest môže byť ohrozená príchodom automatizácie a podľa hláv štátov V4 sú vzdelávanie, veda a výskum hlavnou sférou, ktorej sa treba venovať. Zhodli sa, že veda a výskum by nemali byť predmetom politického boja, ale mali by byť prioritou pre každú vládu.
Smerovanie krajín
Poľský prezident Andrzej Duda v tejto súvislosti upozornil na fakt, že krajiny V4 by nemali byť akousi manufaktúrou Európy.
"Ocitáme sa v pretekoch, kde stále dobiehame západnú Európu, ktorá mala možnosť rozvíjať sa slobodne, a my sme ju za železnou oponou nemali. Je našou povinnosťou smerovať našich politikov a parlamenty, aby zatraktívnili naše krajiny a mladí ľudia neodchádzali do zahraničia," povedal Duda.
Kiska dodal, že úspešných domácich podnikateľov treba postaviť na piedestál a dať im priestor, aby vo svojej krajine realizovali nielen výrobu, ale aj výskum a vývoj. "Treba na to myslieť aj pri tvorbe legislatívy a daňových zaťažení," zdôraznil.
Prezidenti sa okrem toho na Štrbskom Plese venovali aj sociálne najslabším komunitám, na ktoré treba upriamiť pozornosť najmä v čase, keď sa krajinám ekonomicky darí.
"Úroveň krajiny a jej politikov sa hodnotí podľa toho, ako sa štát dokáže postarať o sociálne najslabšie komunity. Deti treba vytrhnúť z kruhu chudoby a dať im možnosť vzdelávať sa. Máme na to, aby sme to zvládli," konštatoval Kiska a ako pozitívny príklad uviedol Maďarsko, kde zaviedli povinnú predškolskú dochádzku.
Okrem toho venovali prezidenti pozornosť aj starnutiu populácie a absencii opatrovateliek v krajinách V4.