Exkluzívny rozhovor so supermodelkou a herečkou

Odmieta plastické operácie a tvrdošijne ignoruje aj rady zubárov. Zuby má krivé a také jej aj zostanú. Načo by si ich vylepšovala, keď Francúzi práve jej úsmev považujú za dokonalý.
Laetitia Casta (40) bola pre nich jasnou voľbou, keď sa v ich krajine organizovala anketa s otázkou: Koho tvár by mala byť predlohou novej busty Marianne, symbolu Francúszkej republiky?
Rodáčka z Normandie začínala ako modelka, reprezentovala značky L´Oréal, Guess aj Victoria´s Secret. Potom začala hrať. Vo filme Asterix a Obélix z roku 1999 zvládla žáner komédie, vo filme Gainsbourg z roku 2010 hrala mladú Brigitte Bardot.
S denníkom SME sa rozprávala na festivale v San Sebastiáne, kde mala premiéru komédia Verný muž
Deportácie, o ktorých sa nehovorí

Nacionalisti pravidelne rečnia pred Katolíckym domom v Žiline, kde 6. októbra 1938 vyhlásili autonómiu Slovenska, neonacisti k jej oslavnej tabuli kladú vence a vedenie Matice slovenskej ju označilo za „vyvrcholenie slovenského národnoštátneho programu“, dokonca tento rok svoje pobočky inštruovala, že oslava autonómie je „prioritná“.
Popri osmičkových výročiach zaniká, že práve pred 80 rokmi sa otvorila cesta k diktatúre a násiliu režimu proti občanom.
Toto obdobie je aj počiatočnou fázou holokaustu a perzekúcií.
Deportácie totiž neprišli až počas vojny. Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS), četníci a gardisti realizovali už krátko po vyhlásení autonómie prvé deportácie Židov z územia Slovenska.
Do novembrovej zimy, na pusté pole za Bratislavou, vyviezli stovky ľudí.
Kto sú Švédi z osady

Mali rok, keď s nimi švédski adoptívni rodičia odišli. Teraz sú dospelí a prvýkrát stretnú svojich slovenských rodičov, ktorí žijú v úplne inom svete.
Dramaturgička a scenáristka Katarína Farkašová vo svojom najnovšom dokumente Švédi z osady sleduje osudy rómskych detí z dojčenského ústavu Mlynky-Biele Vody, ktoré boli adoptované do Švédska.
Hovoria viacerými jazykmi, jeden z nich vyštudoval dve vysoké školy, ďalší podniká, tretí pracuje v kancelárii. Film Švédi z osady má v sobotu 13. októbra premiéru na festivale Jeden svet a koncom roka by sa mal objaviť na Dvojke RTVS.
Kto bol skutočný Robinson Crusoe

Alexander Selkirk to neodhadol. Keď sa pohádal s kapitánom lode a vysadol na pustý ostrov, myslel, že zanedlho nasadne na inú loď.
Stal sa opak. Musel na ňom prežiť vyše štyroch rokov.
Okrem toho sa mu však podarilo niečo, čo zabezpečilo nesmrteľnosť nielen jemu, ale aj ďalšiemu mužovi, chytrákovi, ktorý sa až po svojej šesťdesiatke odhodlal vydať prvý román.
A bol to taký silný príbeh, že aj po troch storočiach je jeho hrdina celosvetovo slávny. Keď premýšľa o nenaplnených ľudských túžbach, o tom, že aj priamo v strede Londýna sa môže človek cítiť vo väčšej samote než na nehostinnom ostrove alebo, že aj pod kresťanským krížom sa páchajú hanebné krvavé činy, znie to ako realita bezprostredných dní.
Kto bol literárny stroskotanec a kto autor ikonického diela? Ten prvý dostal meno Robinson Crusoe, ten druhý si hovoril Daniel Defoe. Ani to však nie je celkom správne.
Príbeh zabudnutého génia

Keď bolo sychravo, fúkal studený vietor a ortuť teplomera zostúpila hlboko pod nulu, Frederic Tudor sa tešil, že sa konečne začína sezóna.
Muž, ktorého právom volali Ľadovým kráľom, totiž dávno pred vynálezom chladničiek vymyslel, ako urobiť z predaja ľadu obrovský celosvetový biznis a rozprávkovo na tom zarobiť.
Frederic Tudor sa nemusel predierať z dna. Kým jeho bratia chodili na Harvard, on sám ju považoval za školu pre lenivcov. Namiesto toho sa od tínedžerského veku venoval obchodu a investoval do rôznych projektov.

Beata
Balogová
