BRATISLAVA. Za návrat do deväťdesiatych rokov označujú niektorí učitelia z Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici kauzu utajenej rigoróznej práce predsedu parlamentu Andreja Danka.
Vlastné práce by netajili, Danka však nekritizujú. Ako vnímajú utajenie jeho práce Bugár či Paška Čítajte O hodnovernosti akademického titulu JUDr., ktorý predseda SNS používa, začali vznikať pochybnosti potom, ako sa oň začal zaujímať Denník N.
Namiesto toho, aby Danko ukázal prácu, na ktorej základe titul používa, "zúžil okruh osôb, ktoré sa môžu so záverečnou prácou oboznamovať“.
V praxi rozhodnutie znamená, že k rigoróznej práci má prístup len veľmi obmedzený okruh ľudí na univerzite. Nie je preto reálne možné nezávisle skontrolovať, či napríklad nejde o plagiát, prípadne, aká je jej kvalita.
„Spísali sme vyhlásenie, ktorým sa dištancujeme od neetických praktík, akým je utajovanie záverečných prác, a vyzývame, že sa treba vyrovnať s minulosťou deväťdesiatych rokov,“ hovorí docent anglistiky na UMB Martin Djovčoš.
K Dankovej práci sa nevie dostať ani on ako zamestnanec univerzity. Čo presne myslí pod minulosťou deväťdesiatych rokov, nevysvetlil. Naznačil však , že by malo ísť o pochybne získané tituly a či už nekvalitné, alebo odpísané záverečné práce.
V piatok vyhlásenie poslali kolegom a v pondelok chcú dokument aj s podpismi ďalších ľudí zverejniť.
Falošný titul neprežil nikto okrem Danka Čítajte Neštandardný počin
O Dankovom dôvode, pre ktorý nechce svoju rigoróznu prácu ukázať, nechce Djovčoš špekulovať. Nevie o tom, že by niekto z jeho súčasných či minulých študentov niečo podobné urobil.
„Je mimoriadne neštandardné, že autor dal takýmto spôsobom v podstate utajiť svoju prácu, pričom doterajších 18 rokov bola dostupná,“ hovorí. Utajenie práce je v niektorých prípadoch opodstatnené. Napríklad ak sa v záverečnej práci prezentuje nejaký patent alebo dôverná informácia, ktorá by mohla byť zneužitá.
