BRATISLAVA. Je dôležité, aby bola ochrana lesov povýšená nad hospodársky záujem. Ochrana národných parkov sa netýka len lesov, národné parky tvoria 6,5 percenta územia Slovenska, sú to aj napríklad skaly, lúky.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Norberta Kurillu (nom. Most-Híd) záujmom je, aby aspoň polovica územia národných parkov bola v zóne bezzásahovosti do roku 2025. Myslí si, že štátne pozemky by mali prejsť do štátnej ochrany prírody.
Príroda bez zásah
Národné parky majú svoje špecifické postavenie, ľudia nechcú, aby tam bola ťažba, chcú tam relaxovať a tráviť svoj voľný čas, a ak tam má byť zásah, mal by byť robený prírode blízkym spôsobom. Povedal to v diskusnej relácii Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) - Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko, kde diskutoval s poslancom NR SR Karolom Galekom (SaS).
Podľa Galeka sa dá súhlasiť s bezzásahovosťou. Takisto si myslí, že je dôležité, aby sa v piatom ochrannom pásme neudeľovali žiadne výnimky, ako to dnes vidíme v Kôprovej doline. Diskutujúci hovorili aj o autách a elektromobiloch či tepelných elektrárňach. Podľa Galeka je chyba, že sa nič nerobí s tepelnou elektrárňou v Novákoch, ktorú Slovensko dotuje, a to 115 miliónmi, každý baník nás mesačne stojí 2 800 eur.
Takisto upozornil na to, že ak by boli Nováky už zavreté, Slovensko by malo podstatne nižšie emisie, pozitívne by sa to dotklo aj zdravotnej stránky. To, že by ľudia ostali bez práce, považuje Galek za výhovorku, upozornil, že ide o ľudí, ktorí sú zvyknutí pracovať a majú zdravé ruky. Vieme ich preškoliť, pomôcť im aj cez eurofondy, v regióne vybudovať infraštruktúru a okrem toho, aj po zavretí elektrárne by tam bolo stále dosť práce, neprišli by o robotu zo dňa na deň, vysvetlil Galek.
Posledný baník?
Podľa Kurillu sa niektorí baníci blížia pomaly k dôchodkovému veku, tých by bolo ťažké preškoliť. Na otázku, kedy by mohol dofárať posledný baník, odpovedať nevedel. Pokiaľ však ide o transformáciu elektrárne, tá je podľa Kurillu uskutočniteľná, výhodná a mali by sme sa do nej pustiť čím skôr. Pokiaľ ide o životné prostredie a automobilový priemysel, ten sa bude musieť transformovať, o tom niet pochýb.
Bude musieť vyrábať autá šetrnejšie k životnému prostrediu, zasiahne ho robotizácia, menia sa aj spôsoby dopravy. Podľa Galeka je pre Slovensko, kde je mnoho automobiliek, kľúčové rozprávať sa o inováciách. Pokiaľ ide o elektromobily, Galek pripomenul, že pred pár rokmi boli dotácie na takéto autá, vďaka ktorým sa predalo asi 800 áut.
Myslí, že tie by sa predali tak či tak. Okrem predaja elektromobilov by sme mali riešiť aj infraštruktúru. Sú totiž krajiny, kde majú veľký podiel elektromobilov, ale nemajú ich kde nabíjať. Kurilla prisľúbil, že akčný plán bude počítať aj s takýmto praktickými problémami a ponúkne celú plejádu konkrétnych riešení.
