BRATISLAVA. Po prijatí návrhu, ktorým ide vláda od januára 2019 zaviesť štvorročné funkčné obdobie policajného prezidenta, nikto neuverí, že vláda chce odpolitizovať Policajný zbor.
V rozprave k návrhu novely zákona o Policajnom zbore v pléne parlamentu to dnes uviedol poslanec za hnutie OĽaNO Gábor Grendel.
Nová vláda, nový prezident
Priblížil, že doposiaľ sme mali zákony, ale nebolo policajtov a prokurátorov, ktorí by paragrafy uplatňovali pre každého rovnako bez ohľadu na ich postavenie, kontakty a zbierku kompromitujúcich materiálov.

"Musela sa zmeniť vláda, policajné vedenie, museli odísť Robert Fico, Robert Kaliňák, Tibor Gašpar, Róbert Krajmer. Funkcionári, ktorí majú prepojenie na osoby blízke podozrivému z objednávky vraždy Jána Kuciaka," povedal Grendel s tým, že ministerka vnútra Denisa Saková (Smer) časť z nich zamestnala na ministerstve vnútra.
"Tento fakt znedôveryhodní akýkoľvek dobrý zámer, s ktorým prídete," uviedol Grendel.
Podľa neho sa vláda trasie, že po nej príde iná a že nový minister vnútra bude chcieť za policajného prezidenta niekoho iného, ako chce Smer. Podľa neho to je farizejstvo.

"Viera ľudí v spravodlivosť sa dá nastoliť len skutkami. V uplynulých dňoch sa také začali diať a nie vďaka výmene paragrafov. Ak sa chcete zbaviť podozrenia, že vám ide o zabetónovanie policajného prezidenta, podporte pozmeňujúci návrh, ktorý posunie účinnosť na september 2020. To by bolo fér. Dnes totiž nikto nevie, aká vláda vznikne po voľbách v roku 2020. Ak súhlasíte s posunutím účinnosti, nikto nebude namietať. Zachovajte sa fér. Inak pokazíte dobrý dojem z udalostí z posledných dní, na ktoré ľudia tak dlho čakali," adresoval Grendel prítomnej ministerke vnútra, ktorá návrh novely v pléne predložila.
SaS žiada zaradiť aj zástupcov opozície
Opozičná SaS je ochotná podporiť novelu zákona, ktorá mení pravidlá výberu policajného prezidenta, v druhom čítaní. Má však podmienky. V diskusii k právnej norme to vyhlásil poslanec Ľubomír Galko (SaS).

Za kľúčové v SaS považujú, aby podmienky pri menovaní aj odvolávaní policajného prezidenta boli rovnaké.
Majú problém aj s tým, že policajným prezidentom by sa mohol stať len ten, kto je príslušníkom polície najmenej desať rokov.
Súčasný návrh podľa Galka bráni kandidatúre bývalých policajných predstaviteľov. Spomenul napríklad bývalého šéfa polície Jaroslava Spišiaka.
Do komisie, ktorá vyberá kandidátov na post policajného prezidenta, SaS žiada zaradiť aj zástupcov opozície, prezidenta či verejného ochrancu práv.
"Vo výberovej komisii, naopak, nemá byť nominant terajšieho prezidenta Policajného zboru a tiež zástupca najväčšieho odborového zväzu polície," uviedol Galko.
Podobné požiadavky má aj v prípade výberu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. SaS trvá aj na nezávislosti policajnej inšpekcie.
Galko zopakoval, že celú myšlienku zákona strana nepokladá za zlú, právna norma je podľa neho veľmi dôležitá pre celú spoločnosť. SaS by preto ocenila, ak by boli jej pripomienky v ďalších čítaniach zapracované.
Nový výber policajného prezidenta
V prípade vládneho návrhu novely zákona o Policajnom zbore existujú tri filozofické prúdy, z čoho ten koaličný reprezentuje parlamentnú väčšinu a aj samotný návrh novely.
Zvyšné dva pohľady majú opozičné strany. V záverečnom slove k návrhu novely zákona to uviedla ministerka vnútra Denisa Saková (Smer).
"Zvolili sme zlatú strednú cestu," povedala s tým, že návrh novely zákona prichádza na základe programového vyhlásenia vlády, ktorá vznikla po tom, ako ľudia na protestoch žiadali zmeny.
"Stransparentnili sme výber policajného prezidenta dosť jasne," uviedla.
Podľa nej dvojkolová voľba policajného prezidenta je vhodným riešením. Pri tvorbe návrhu novely napríklad namiesto podmienky, aby kandidát na policajného prezidenta pôsobil v Policajnom zbore 15 rokov pristúpili na desať rokov, vek kandidátov z podmienok odstránili úplne. Podľa Sakovej v prípade zámeru odvolať policajného prezidenta z funkcie je potrebná aspoň trojpätinová väčšina hlasov všetkých členov Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť preto, aby "zabezpečili, aby nebol policajný prezident pri hocijakom čine odvolávaný len tak". Aj v prípade policajnej inšpekcie podľa šéfky rezortu vnútra našli cestu, aby inšpekcia bola dostatočne nezávislá.
Novelou zákona o Policajnom zbore, ktorou sa má zmeniť napríklad spôsob voľby policajného prezidenta alebo šéfa policajnej inšpekcie, sa dnes od rána zaoberali poslanci Národnej rady SR.
Podľa novely z ministerstva vnútra má po novom policajného prezidenta vymenovať do funkcie minister vnútra na základe výberového konania a po verejnom vypočutí v parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť, ak výbor odporučí jeho vymenovanie.
Funkčné obdobie šéfa polície má byť štvorročné, pričom sa o funkciu môže uchádzať ešte jedenkrát. Komisia, ktorá má posudzovať kandidátov do funkcie policajného prezidenta, má podľa novely sedem členov.
„Dvoch členov komisie menuje minister vnútra a po jednom členovi komisie menuje generálny prokurátor, prezident Policajného zboru, riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, rektor Akadémie Policajného zboru a odborový orgán, ktorý má najviac členov z príslušníkov Policajného zboru,“ uvádza sa v dokumente.
V prípade zámeru odvolať policajného prezidenta z funkcie musí minister vnútra svoj návrh po novom odôvodniť a následne ho musí odporučiť branno-bezpečnostný výbor aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov výboru.
Zmeny sa týkajú aj pozície šéfa policajnej inšpekcie. „Riaditeľa Úradu inšpekčnej služby vymenúva vláda na návrh ministra vnútra SR na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ak výbor odporučí jeho vymenovanie,“ uvádza sa v novele.
Funkčné obdobie riaditeľa inšpekcie sú štyri roky, pričom tá istá osoba môže byť do funkcie vymenovaná aj druhýkrát. Nový policajný prezident ako aj šéf inšpekcie sú v prípade, že nedisponujú bezpečnostnou previerkou na stupeň
„Prísne tajné“, povinní ju vykonať do 30 dní od vymenovania do funkcie.
Úrad inšpekčnej služby ako osobitná súčasť Policajného zboru s pôsobnosťou pre celé územie SR na odhaľovanie, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov (Policajného zboru a Zboru väzenskej a justičnej stráže) je za výkon svojej funkcie zodpovedný vláde.