BRATISLAVA. Suma, ktorú obce zaplatia za skládkovanie zmesového odpadu, bude závisieť od úrovne jeho vytriedenia. Počas najbližších troch rokov sa bude postupne zvyšovať.
Vyplýva to z novely zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorú v stredu schválil parlament.
Novelizuje sa aj zákon o odpadoch, ktorý tiež plénum odobrilo. Cieľom zmien je odstrániť problémy, ktoré vyplynuli z praxe.
Od budúceho roka bude poplatok za uloženie tony odpadu na skládku diferencovaný do siedmich tried podľa úrovne vytriedenia odpadu.
Pri menej ako desaťpercentnej úrovni vytriedenia bude v roku 2019 poplatok 17 eur za tonu, o rok neskôr 26 eur za tonu a v roku 2021 ešte o sedem eur viac.
Pri viac ako 60-percentnom vytriedení bude v roku 2019 poplatok sedem eur, o rok neskôr osem eur a o ďalší rok 11 eur. V súčasnosti je poplatok priemerne šesť eur.
"Účelom zvýšenia poplatkov za skládkovanie nie je vyberať od občanov viac peňazí, ale finančne znevýhodniť skládkovania odpadov, ktoré je posledné v hierarchii odpadového hospodárstva," zdôraznil minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).
Slovensko podľa údajov Eurostatu z roku 2016 patrí medzi členské štáty s najnižším podielom recyklovaného či kompostovaného komunálneho odpadu (približne 23 percent).
Väčšina komunálneho odpadu sa na Slovensku skládkuje (66 percent).
Aby Slovensko splnilo recyklačné ciele Európskej únie, musí do roku 2035 znížiť skládkovanie pod 25 percent a v roku 2040 pod desať percent.
Okrem toho musí Slovensko zvýšiť recykláciu odpadu. Do roku 2025 má recyklovať 55 percent komunálneho odpadu, v roku 2030 to má byť 60 percent.
Cieľom novely zákona o odpadoch je podľa ministerstva zlepšiť triedený zber komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov a znížiť množstvo odpadov ukladaných na skládky odpadov.
Prísnejšie pravidlá dostane prevádzkovanie aj uzatváranie skládok odpadov, dôjde aj k zjednoteniu postupu štátnej správy vo veci riešenia zodpovednosti za nezákonné umiestnenie odpadu.
Ministerstvo životného prostredia pripomína, že prevádzkovateľ skládky odpadov bude musieť finančné prostriedky, ktoré budú tvoriť účelovú finančnú rezervu, odvádzať na osobitný účet v Štátnej pokladnici.
Zároveň bude môcť tieto finančné prostriedky z účelovej finančnej rezervy čerpať len na základe písomného súhlasu či potvrdenia envirorezortu.
Z rokovania parlamentu
- Parlament v stredu schválil už piatu novelu zákona o odpadoch, ktorý vstúpil do platnosti v roku 2016. Zmeny riešia viaceré problémy, ktoré postupne vyplynuli z aplikačnej praxe zo strany ministerstva a štátnej správy, ale aj podnikateľských subjektov. Zároveň implementuje niektoré nariadenia Európskej únie. Podľa envirorezortu tiež zjednotí postup orgánov štátnej správy pri riešení zodpovednosti za nezákonné umiestnenie odpadu, sprísni pravidlá pri uzatváraní skládok odpadov a zavádza nové ciele zberu pre triedený zber odpadov. Cieľom je dosiahnuť zlepšenie triedeného zberu a zníženie množstva odpadov ukladaných na skládky. „Našou úlohou je vniesť do systému jasné pravidlá, motivovať všetkých hráčov na trhu s cieľom odpad čo najviac triediť a znižovať skládkovanie,“ povedal minister životného prostredia László Sólymos.
- Veľkú novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energií (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby (KVET) definitívne schválil parlament. „Ide v zásade o novú štruktúru podpory OZE. Štát už nebude automaticky vyplácať nejaký paušálny doplatok za obnoviteľný zdroj energií,“ povedal minister hospodárstva Peter Žiga. Podľa ministerstva hospodárstva prioritou novely je zabezpečiť nákladovú efektívnosť pri minimálnom dosahu na koncové ceny energie.
- Na likvidáciu jadra, takzvaný zadný palivový cyklus, by malo mať Slovensko od budúceho roka viac peňazí. Parlament totiž definitívne schválil novelu zákona o Národnom jadrovom fonde, vďaka ktorej by sa prevádzkovateľom jadrových zariadení mali zvýšiť príspevky do fondu. Taktiež by sa mali zaviesť príspevky aj pre spoločnosti vlastniace jadrové zariadenia, ktoré nevyrábajú elektrinu. Národný jadrový fond by mal v rokoch 2019 až 2021 dostať od spomínaných subjektov navyše viac ako 31 miliónov eur.
- Slovensko sa priblížilo k výraznejšej obnove verejných budov. Poslanci Národnej rady SR totiž posunuli do druhého čítania vládnu novelu zákona o energetickej efektívnosti. Vďaka nej by sa mal zaviesť do praxe inštitút garantovanej energetickej služby (GES) vo verejnom sektore. „Cieľom návrhu zákona je umožniť využívanie garantovanej energetickej služby vo verejnom sektore tak, aby nebolo potrebné navyšovanie verejného dlhu Slovenska. Tento postup umožnila nová metodika Eurostatu o štatistickom hodnotení garantovanej energetickej služby,“ uviedlo ministerstvo hospodárstva.
- Ministerstvo hospodárstva SR (MH) bude mať možnosť poskytovať dotácie aj pre oblasť elektromobility. Taktiež budú mať po novom prístup k dotáciám na obnoviteľné zdroje energií malé a stredné podniky, ako aj samosprávy. Poslanci národnej rady totiž definitívne schválili novelu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MH. „Cieľom návrhu zákona je tiež zabezpečiť zosúladenie okruhu oprávnených žiadateľov o dotácie na podporu ochrany spotrebiteľa,“ informovalo ministerstvo hospodárstva.
- Majiteľom vzácnych živočíchov sa zmenia administratívne povinnosti. Vyplýva to z návrhu novely zákona CITES o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorý v stredu poslanci schválili.
