BRATISLAVA. Kampaň štátneho podniku Lesy SR je spolitizovaná a predražená.
Peniaze mali smerovať skôr na platy lesných robotníkov, ktoré sú pod hranicou minimálnej mzdy.
Vyhlásil to líder mimoparlamentnej strany Spolu - občianska demokracia Miroslav Beblavý v stredu na tlačovej konferencii v Bratislave.
Zároveň uviedol, že žiada ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú (SNS) o odvolanie riaditeľa Lesov SR Mariana Staníka.
Politická kampaň za štátne peniaze
Lesy SR podľa Beblavého vedú za štátne peniaze politickú kampaň s názvom Lesy sme my, ktorá má stáť viac ako 1,6 milióna eur.
"Je to čisto politická kampaň, pretože v podstate v nej Lesy SR hovoria viac ako 50.000 ľuďom, ktorí podpísali iniciatívu My sme les, že majú byť ticho, že o lesoch majú hovoriť len lesníci," skonštatoval Beblavý, podľa ktorého ide o neprípustný útok proti občanom SR. To samo o sebe je podľa Beblavého dôvod na odvolanie manažmentu podniku.
Kampaň označil za predraženú, pričom zdôraznil, že prvým trom tarifným triedam robotníkov Lesy SR neplatia ani základnú minimálnu mzdu. "Tých 1,6 milióna eur, ktoré sa vynaložia na kampaň, keby sa dali zamestnancom Lesov SR, ktorých je 3500, každý z nich by mohol dostať takmer 500 eur k platu," vyčíslil Beblavý.
Túto situáciu vníma Beblavý ako neprijateľnú a žiada preto ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú o odvolanie riaditeľa Lesov SR Mariana Staníka.
Michal Feik z ministerstva pôdohospodárstva uviedol, že v tejto súvislosti už rezort požiadal Lesy SR o poskytnutie komplexných informácií k spomínanej mediálnej kampani.
Zároveň zdôraznil, že každý generálny riaditeľ je plne zodpovedný za riadenie zvereného podniku.
Kampaň štátneho podniku Lesy SR
S cieľom zlepšiť imidž lesníkov a ich práce v očiach verejnosti štátny podnik Lesy SR odštartoval mediálnu kampaň s názvom Lesy sme my.
„Našou snahou je verejnosti priblížiť náročnú prácu ľudí, ktorí sa podieľajú na starostlivosti o les. Chceme tiež reagovať na aktuálne témy a problémy súvisiace s ochranou prírody. Pevne veríme, že tak zvýšime záujem ľudí o lesy a o prírodu,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca Lesov SR Pavel Machava.
Kampaň je podľa neho rozdelená do niekoľkých častí, trvať by mala dva roky. Na kampaň vyčlenili 1,6 milióna eur.
Zatiaľ Lesy SR vynaložili 150-tisíc eur na výrobu troch televíznych a troch rozhlasových spotov, kreatívnu časť kampane, webovú stránku a sociálne siete.
Prvú fázu kampane vyhodnotia v novembri a potom rozhodnú o jej prípadnom pokračovaní.
„Suma 1,6 milióna eur určite vyčerpaná nebude, kampaň budeme priebežne vyhodnocovať a upravovať,“ uviedol.
Kampaň kritizujú aj ochranári
Kampaň Lesov SR považuje ochranárska iniciatíva My sme les, ktorá vznikla pred rokom a ktorú podporilo vyše 65-tisíc ľudí, za príliš masívnu a finančne nákladnú.
„Čakali sme, že vláda SR podporí aspoň niektoré z našich požiadaviek. Nestalo sa tak. Jedinou odpoveďou, ktorej sme sa dočkali, je v tomto období masívna marketingová kampaň štátneho podniku Lesy SR za neuveriteľných viac ako 1,6 milióna eur,“ uviedla iniciatíva vo svojom stanovisku.
Dodala, že na financovanie tejto kampane by Lesy SR museli vyrúbať minimálne milión stromov, čo predstavuje asi 50-tisíc plne naložených kamiónov dreva. Tieto financie mohol podľa iniciatívy štát použiť na reálnu ochranu prírody.
„Ak potrebujú Lesy SR zlepšiť svoje meno v očiach verejnosti, mohli namiesto masívnej PR kampane pristúpiť k ochrane konkrétnych lesov na svojom území,“ uzavrela iniciatíva My sme les.
Súčasný spor medzi lesníkmi a štátnymi i neštátnymi ochranármi prírody spočíva v prístupe k obhospodarovaniu lesov ako aj k rozsahu bezzásahových území.
Lesníci tvrdia, že v oblasti bezzásahového režimu nemôžu spracovať lykožrútovú či veternú kalamitu a chrániť tak lesy. Upozorňujú pritom na nebezpečenstvo prírodných katastrof v týchto zónach, akými sú napríklad povodne či lesné požiare.
V posledných týždňoch požiadali Lesy SR o výnimky z ochrany prírody na ťažbu dreva v niekoľkých desiatkach najvzácnejších prírodných oblastí Slovenska.
Ako zdôvodnenie tejto ťažby uvádzajú najmä vetrovú alebo lykožrútovú kalamitu. Štátna ochrana prírody, ochranári ako aj ministerstvo životného prostredia tvrdia, že les sa vie s takýmito kalamitami vyrovnať aj sám, čoho dôkazom je napríklad Tichá a Kôprova dolina, kde sa les vyvíja po veternej smršti bez zásahu človeka.
Bezzásahové územia podľa nich tvoria životný priestor pre tie najvzácnejšie druhy živočíchov a rastlín, pričom ťažba dreva v týchto oblastiach je veľkým rizikom.
Na holurubnú ťažbu dreva v niektorých oblastiach reaguje negatívne aj široká verejnosť.
