BRATISLAVA. Medzinárodná skupina expertov v stredu v Bratislave prezentovala budúce možné scenáre vývoja v strednej Európe do roku 2025 na základe správy Central European Futures.
Správu vypracovala skupina odborníkov z oblasti vedy, obchodu, médií a politiky. Zamerali sa na krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) - Českú republiku, Maďarsko, Slovensko a Poľsko.
Výsledky v Bratislave prezentovali šéfredaktor časopisu Visegrad Insight Wojciech Przybylski a odborný pracovník organizácie German Marshall Fund v Berlíne Joerg Forbrig.
Scenára možného vývoja
Scenáre podľa Przybylského mapujú kľúčové politické, sociálno-ekonomické a medzinárodné trendy s cieľom identifikovať hroziace riziko a ponúknuť odporúčania.
"Všetky z nich vychádzajú zo súčasnej situácie a všetky sú celkom realistické," povedal Przybylski.
V prvom zo scenárov sa sklony k zvrchovanosti a k iliberálnej demokracii, ktoré sa v súčasnosti vyskytujú najmä v krajinách strednej Európy, stanú hlavným prúdom v celej Európskej únii.
Potlačí sa tým sloboda a občianske práva, nastane zmena systému inštitúcií a zastavenie - dokonca regresia - integračných procesov, povedal Forbrig. Výsledkom podľa neho môže byť celkový úpadok integrácie v rámci Európy.
Rozštiepená stredná Európa predpokladá scenár, v ktorom sa častiam Európy podarí vyhnúť sa prúdu iliberálnej demokracie a budú pokračovať v procese izolácie.
"Stredná Európa sa vzdiali od zvyšku kontinentu a ocitne sa pod tlakom," vysvetlil Forbrig. Jednotlivé stredoeurópske krajiny si podľa neho zvolia rozdielne postupy na udržanie spojenia so zvyškom Európy.
"Slovensko má najsilnejšie ambície z krajín V4 zostať v jadre európskeho projektu," povedal.
Najviac pravdepodobný vývoj
Podľa tretieho scenára, ktorý Forbrig označil za najviac pravdepodobný, budú európske krajiny pod vplyvom vonkajších tlakov, ako sú migrácia alebo ohrozenie bezpečnosti, donútené k väčšej integrácii.
"V dôsledku zhoršenia bezpečnostnej krízy na Ukrajine, v kombinácii s vyšším prílivom utečencov, môže nastať situácia, že stredná Európa bude závislá od pomoci zvyšku EÚ," povedal Forbrig.
Štvrtý scenár nazvaný Stredoeurópska jar 2.0 vychádza z historického pozorovania, keď priebeh udalostí formoval generácie a politickú kultúru jednotlivých krajín a aj ich ochotu spolupracovať v rámci Európy.
"V súčasnosti pozorujeme napätie medzi potrebami a záujmami mladej generácie a tým, čo im vlády v jednotlivých štátoch poskytujú," povedal Forbrig.
Skupina expertov sa podľa neho domnieva, že táto generácia vyšle pozitívny prodemokratický a proeurópsky impulz.
Najviac pesimistický scenár
V prípade scenára bezpečnostné vákuum, ktorý Forbrig označil za najpesimistickejší, nebudú EÚ a NATO schopné naďalej chrániť svojich členov a stredoeurópske štáty budú musieť posilniť svoju bezpečnosť prostredníctvom dohôd s mimoeurópskymi mocnosťami.
Môžu sa orientovať na spoluprácu s Ruskom, prípadne uzavrieť obchodné dohody s Čínou, dodal Forbrig.
Skupina odborníkov, ktorá scenáre možného vývoja vytvorila, začala sériu prezentácií v rôznych krajinách Európy a aj v USA.
"Cieľom je viesť diskusiu o našich budúcich možnostiach aj za účasti novinárov a verejnosti," povedal Przybylski.
