BRATISLAVA. Pri testovaní žiakov piateho ročníka v matematike a slovenskom jazyku sa na Slovensku potvrdili veľké rozdiely medzi najviac a najmenej rozvinutými regiónmi.
Vyplýva to zo zistení Monitora vzdelávania a odbornej prípravy z roku 2018, ktorý uverejnila v utorok (16.10.) Európska komisia (EK).
Najlepšie dopadli žiaci z Bratislavy
V monitore sa konštatuje, že najhoršie výsledky boli zaznamenané v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, naopak, najlepšie dopadli žiaci z Bratislavy.
Žiaci zo sociálne znevýhodnených skupín podľa monitora dosiahli približne o polovicu menej bodov ako ich rovesníci zo sociálne priaznivého prostredia.
Odbor komunikácie a protokolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre TASR uviedol, že na zníženie vplyvu sociálno-ekonomického prostredia na výsledky žiakov sa v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVaV) predpokladá zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole pre každé dieťa jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky.
Táto zmena by mala nastať od roku 2020.
"Ďalej sa počíta so zavedením novej formy podpory detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia od roku 2020 a podpora inkluzívneho vzdelávania prostredníctvom vytvorenia materiálno-technických podmienok a zvýšenia počtu odborných zamestnancov v školách," priblížilo ministerstvo.
Priepastné rozdiely v úrovni vzdelávania
Podľa zverejnených výsledkov z monitoru vyplýva, že na Slovensku sú aj priepastné rozdiely v úrovni vzdelávania, pričom výsledky žiakov výrazne ovplyvňuje sociálno-ekonomické prostredie.
EK vo zverejnenom monitore uvádza, že aj keď sa postavenie učiteľov a školiteľov postupne zlepšuje, stále je nevýhodné, najmä pokiaľ ide o ich platové podmienky. "Hoci sa mzdy učiteľov nedávno zvýšili, ich úroveň konkurencieschopnosti je stále veľmi nízka na západnom Slovensku a najmä v Bratislave," uvádza sa v zisteniach o Slovensku.
Ministerstvo v tejto súvislosti uviedlo, že vláda sa zaviazala zvýšiť platy učiteľov o desať percent od 1. januára 2019 a o ďalších desať percent od 1. januára 2020.
"Okrem toho sú v schválenom návrhu rozpočtu verejnej správy vyčlenené finančné prostriedky na navýšenie platov pre začínajúcich učiteľov od 1. septembra 2019," poznamenalo ministerstvo.
Investície sú pod priemerom krajín EÚ
V Monitore vzdelávania a odbornej prípravy z roku 2018 sa tiež konštatuje, že napriek neustále hospodárskemu rastu sú investície do vzdelávania na Slovensku hlboko pod priemerom krajín EÚ a OECD. EK uviedla, že nedávno bola navrhnutá nová stratégia vzdelávania a zvýšenie financovania školstva.
"NPRVaV predpokladá dodatočné výdavky na jednotlivé opatrenia, ktoré sa majú realizovať v rokoch 2018-2027, vo výške 15,6 miliardy eur," dodalo ministerstvo školstva.
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2018 je siedmym vydaním tejto výročnej správy, ktorú zostavuje EK. Zachytáva vývoj systémov vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ na základe širokej škály údajov.
Meria pokrok EÚ pri dosahovaní šiestich cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020.
Gröhling: Výsledky sú hanbou vlády
Najnovšie výsledky Monitora vzdelávania a odbornej prípravy z roku 2018, ktoré zverejnila Európska komisia (EK) v utorok (16.10.), ukazujú, že školstvo na Slovensku každým rokom viac upadá a nestíha držať krok so svetom, tvrdí to poslanec Národnej rady (NR) SR Branislav Gröhling (SaS).
Gröhling uviedol, že monitor EK vymenúva množstvo nedostatkov v slovenskom školstve. Kritizuje veľké regionálne rozdiely vo výsledkoch žiakov, nízke investície do školstva, slabé platy učiteľov, vplyv sociálneho prostredia na vzdelanie žiaka, ale aj na nedostatočnú výučbu občianskej výchovy.
"Viaceré sledované údaje sa každým rokom zhoršujú a ukazujú, že za posledných vlád školstvo na Slovensku zažíva iba úpadok," poznamenal poslanec. Výsledky slovenského školstva označil za hanbu vlády.
Podľa jeho slov v testoch PISA stúpol podiel žiakov, ktorí majú nedostatočnú úroveň vo všetkých troch sledovaných oblastiach - v matematickej, prírodovednej aj čitateľskej gramotnosti. Na Slovensku tiež vzrástol počet mladých ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku zo 6,7 percenta na 9,3 percenta.
"Slovensko má za cieľ tento podiel znížiť na šesť percent, ale namiesto toho už dlhé roky stúpa," poznamenal poslanec.
