Seriál: Živí vymyslení
Aké boli skutočné osudy literárnych postáv? V čom boli podobné tým z kníh a v čom, naopak, diametrálne odlišné?
Chudobný študent doučujúci krásnu devu z bohatej meštianskej rodiny. A veľká, osudová láska, ktorá medzi nimi vzplanie.
Dievča si napokon berie iného a mladík z nenaplnenej nešťastnej lásky napíše ľúbostnú báseň. Pre istotu rovno najdlhšiu na svete. No nie je to romantický príbeh?
Otázka znie, či aj pravdivý. Love story sa mohla udiať o dosť inak, ako sa traduje. Andreja Sládkoviča totiž nemusela k básni Marína inšpirovať Mária Pischlová z Banskej Štiavnice.
Mladá, veľká, osudová láska
Keď mladý Krupinčan od Braxatorisov išiel na štúdiá do Banskej Štiavnice, nebolo celkom isté, ako ich zaplatí. Peňazí v rodine nebolo veľa a jeden ročník musel preto aj vynechať. Na tunajšom Evanjelickom gymnáziu študoval v rokoch 1832 - 1840 a po priateľovi Ľudovítovi Grossmannovi prevzal niekoľko rodín.
Do nich chodil dávať kondície, aby si privyrobil na dokončenie štúdia a aspoň na jeden akademický rok na vychytenej nemeckej univerzite v Halle.
Medzi rodinami, kam chodil, boli aj Pischlovci. Doučoval tu Máriu, dcéru Pavla Pischla, majiteľa viacerých domov, výčapu aj člena mestskej rady.
„Tu uzavrel Sládkovič bližšiu známosť s tohoto dcérou Marinou, ktorej menom pozdejšie i svoju prvú obšírnejšiu báseň pomenoval,“ opísal vo svojich spomienkach Grossmann.
Obaja mali devätnásť a zaľúbili sa do seba. Vraj si s Máriou Pischlovou stihli tajne vymeniť aj zásnubné prstienky.
To už Andrej Braxatoris - ktorého budú poznať budúce generácie pod umeleckým pseudonymom Sládkovič - mieril z Banskej Štiavnice do lýcea v Bratislave.
Mária Pischlová. (zdroj: LITERÁRNY ARCHÍV SLOVENSKEJ NÁRODNEJ KNIŽNICE)Po štúdiu v Halle sa vrátil domov.
Hoci si zaľúbenci písali listy, svadba napokon nebola. Vstúpila do toho Máriina matka, dcéra si vzala miestneho pernikára a Andrej napísal v zime na prelome rokov 1844 - 1845 verše z nešťastnej, osudovej lásky.
O rok neskôr vyšla knižne Marína. Báseň, ktorú niektorí tak trochu zbytočne označujú za najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete.
Navyše, ani o tej veľkej, osudovej láske to nie je také isté.
Ľúbostná aj erotická
„Naozaj nie je až také nesporné, že k básni Marína inšpirovala Sládkoviča živá Mária Pischlová,“ hovorí pre SME historička zo Slovenskej akadémie vied Daniela Kodajová. „Štúrovci v tom čase považovali poéziu za vrcholný prejav literárnej tvorby a prinášali jej prostredníctvom posolstvá, ktoré chceli zvestovať. Viete, onen vzťah sa veľmi preceňuje. Je to milý príbeh mladej lásky, ale nie osudovej, tragickej a podobne, čo by sa asi čitateľom páčilo viac.“
V rozpore s tým, čo sa traduje v učebniciach, literárni vedci dokonca ani nevidia priamy súvis so živou Máriou Pischlovou a poetickou Marínou.
