Ostia, presnejšie Ostia Antica, patrí spolu s Pompejami k najväčším archeologickým lokalitám v Taliansku. V porovnaní s pozostatkami mesta pochovaného v roku 79 nášho letopočtu pri erupcii Vezuvu, prichádza do dávneho prístavu iba zlomok návštevníkov.
Na zastávke Ostia Antica vystupuje z prímestského vlaku z Ríma menej ako desať ľudí a keď vojdete do areálu a prechádzate sa medzi prvými základmi stavieb, ste prakticky sami. O to viac môže hrať fantázia.
Kráčate ulicami vydláždenými veľkými opracovanými kameňmi, v tieni vysokých píniových borovíc, paliem a cyprusov, okolo múrov, náhrobkov či sôch. Miestami, kde v dávnych časoch chodili Rimania odetí vo vzdušných tógach.
Prístav v ústí
Pri prehliadke rozľahlého archeologického náleziska zistíte, ako mesto pred tisícročiami vyzeralo a akí ľudia tu žili. Pohrebisko pre vplyvných obyvateľov a úradníkov s početnými hrobkami, dnes ležiace blízko hlavného vstupu, svedčí o tom, že v Ostii pochovávali i spaľovali.
„V tejto časti napríklad archeológovia objavili honosný sarkofág z 3. storočia ukrývajúci pozostatky manželského páru,“ hovorí sprievodca, doktorand v odbore klasická archeológia Guglielmo Matano.
Strategická poloha predurčovala, aby sa Ostia stala jedným z najdôležitejších miest Rímskej ríše. A to nielen z vojenského hľadiska, ale i ekonomického.
Ležala totiž na rieke i pri mori, presnejšie pri ústí Tiberu do Tyrrhenského mora. Odtiaľ pochádza jej názov, ústie sa totiž v latinčine povie ostium.
„Treba si uvedomiť, že v staroveku prechádzalo pobrežie priamo pri meste. Avšak v priebehu dvoch tisícročí sa táto línia posunula vplyvom prirodzeného zanášania a v súčasnosti archeologický areál leží približne štyri kilometre od mora,“ pokračuje vo výklade Matano.
Podľa tradície Ostiu založil okolo roku 620 pred Kristom štvrtý rímsky kráľ Ancus Marcius, ktorý okrem iného zveľaďoval samotný Rím a podporoval obchod so zámorím.
„Vytvoril kolóniu v Ostii, kde sa Tiber stretáva s morom. Už vtedy zrejme predvídal, že bohatstvo a tovar z celého sveta budú prúdiť do Ríma práve týmto námorným prístavom,“ napísal okolo roku 550 gótsky historik Jordanes.
Neptúnove kúpele
Stále sú viditeľné i pozostatky obranného systému zo 4. storočia pred Kristom, slúžiaceho na obranu ústia Tiberu a časti pobrežia. „Avšak keď sa Rím stal pánom celého Stredomoria, Ostia prestala plniť obrannú funkciu.
