BRUSEL. Otázka kybernetických útokov bola jednou z tém rokovania lídrov Európskej únie na summite v Bruseli.
Holandský premiér Mark Rutte informoval o útoku ruskej vojenskej služby (GRU) na Organizáciu pre zákaz chemických zbraní (OPCW).
Slovensko bolo tiež napadnuté, na ministerstvo zahraničných vecí zaútočili hackeri zo zahraničia.
Pellegrini: Ešte nevieme, či útočili Rusi
„Holanďan označil ako pôvodcu útoku Rusko. Útok, ktorý bol prevedený na slovenské ministerstvo zahraničných vecí, má pravdepodobne pôvod ešte aj niekde inde,“ povedal slovenský premiér
Peter Pellegrini s tým, že by chcel vyvrátiť, že za útokom jednoznačne stál Kremeľ, vyšetrovanie ešte bude pokračovať a útočník môže pochádzať aj z inej krajiny, preto by nerád robil skratky.
„V rámci Slovenska by som nerád urobil skratky a označil za útočníka Rusko, to by momentálne na základe zistení, ktoré máme, nebola pravda,“ povedal Pellegrini.
Sankcie za kybernetický útok
Lídri Európskej únie dnes schválili mechanizmus, ktorý umožní sankcionovať krajiny alebo entity, ktoré v kybernetickom priestore zaútočia na členský štát EÚ.
Kybernetický útok na rezort zahraničia nespôsobil únik utajovaných skutočností Čítajte Urobili tak preto, aby nemuseli po každom útoku konať ad hoc, Únia doteraz takýto jednotný mechanizmus doteraz nemala. O tom, ako reštrikcie budú vyzerať, sa ešte len bude rokovať.
Krajiny zároveň prijali záväzok vynakladať prostriedky na to, aby sa dokázali brániť a reagovať na tieto hrozby.
Systém sankčných postihov sa bude len hľadať, časový plán však ešte nie je, návrh by podľa Pellegriniho mohol byť pripravený na decembrový summit.
Podľa šéfa slovenskej vlády je však dôležité sa týmto zaoberať, najmä v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu (máj 2019). Je nesmierne dôležité chrániť demokratický proces a brániť sa proti dezinformačným kampaniam, dodal Pellegrini.
Nefungujú readmisie
Pokiaľ ide o migráciu, Pellegriniho teší, že tok migrantov klesol oproti roku 2015 o 95 percent.
Momentálne za najkritickejšiu časť považuje trasu Maroko – Španielsko, o čom hovoril aj španielsky premiér, ktorý presadil do záverov rady to, aby EÚ intenzívnejšie rokovalo s Marokom.
"Španielsky premiér požiadal Úniu, aby naznačila potrebu intenzívnejšieho rokovania s Marokom tak, aby sa darilo utlmiť aj túto novú cestu," povedal.
To, že klesol počet prichádzajúcich migrantov, je podľa Pellegriniho zásluhou lepšej ochrany hraníc, darí sa rozbíjať aj pašerácke siete a ničiť ich lode.
Neteší ho však, že nefungujú readmisie – návratová politika podľa neho funguje len na 30 percent. Preto treba intenzívnejšie debatovať s krajinami na severe Afriky, ale nebolo by fér ich využiť len na migráciu.
Treba sa s nimi rozprávať aj o tom, ako zlepšiť kvalitu života na čiernom kontinente a investíciách doň. Za dobrý príklad považuje Egypt, tam dobre funguje pobrežná stráž, darí sa jej zachytávať lode. Myslí si, že by bolo dobré, aby ich jednotky mohli pôsobiť nielen vo výsostných vodách, ale aj v medzinárodných.
Premiéri a prezidenti EÚ pred mesiacom v Salzburgu schválili, aby Európska komisia preskúmala, či by na severe Afriky mohli fungovať vyloďovacie platformy, teda centrá, kde by sa sústredili migranti.
Pellegrini uprednostní dialóg pred sankciami voči Poľsku a Maďarsku Čítajte Pellegrini pripustil, že tieto odporúčania sa nenapĺňajú. Témou štvrtkových rokovaní bola aj reforma Dublinského systému.
Tu k dohode neprišlo, nestanovil sa ani termín, dokedy by sa nejaká mala nájsť, avšak preto, aby rokovania neviedli pod tlakom.
Na summite sa hovorilo aj o budúcom rozpočte EÚ na roky 2021 – 2027. Slovensko si želá, aby sa dohoda našla do volieb do Európskeho parlamentu.
Po voľbách sa zmení plénum EP a následne Európskej komisie, nevieme, aká bude atmosféra, môžeme stratiť veľa času, odôvodňoval Pellegrini snahu nájsť riešenie do mája 2019.
Slovensko chce prispieť do diskusie zorganizovaním summitu priateľov kohézie, ktorý sa bude konať koncom novembra v Bratislave.
Ohrozený mimoriadny summit o brexite
V téme brexitu premiér Pellegrini drží líniu s ostatnými európskymi kolegami. Je im ľúto, že sa ešte nepodarilo nájsť dohodu o írskej hranici, ale plne podporujú hlavného európskeho vyjednávača Michela Barniera.
Vystúpenie Theresy May bolo krátke, trvalo 15 minút a zvyšná dvadsaťsedmička sa z jej prezentácie nedozvedela nič nové, čo potvrdil aj slovenský premiér.
Podľa neho je správne, že pokiaľ nepríde k dostatočnému pokroku, žiaden mimoriadny novembrový summit o brexite nebude.
„Lídri EÚ sú pripravení sa stretnúť, ale len v prípade, že bude o čom rokovať. Treba však povedať, že pretrváva nádej. Nemôžeme povedať, že sa nič nedosiahlo. Vyriešili sme práva občanov, otázku finančného vyrovnania,“ dodal Pellegrini s tým, že verí, že sa podarí vyriešiť aj ostatné záležitosti.
Pellegrini sa opýta Vietnamcov na únos
Pobyt premiéra v Bruseli ešte pokračuje. Vo štvrtok sa zúčastnil na otvorení výstavy k stému výročiu Československa a rokoval aj s japonským premiérom Šinzom Abém vo formáte Visegrádskej skupiny.
Piati premiéri na stretnutí nehovorili len o vzájomných vzťahoch a ekonomike, ale aj o globálnych témach – Rusku, Ukrajine či Severnej Kórei.
Neskôr sa začne summit EÚ – Ázia. Na summit príde aj vietnamská delegácia. Premiér pripustil, že ak bude mať priestor, bude sa zaujímať o prípad únosu vietnamského občana cez Slovensko z Nemecka do Vietnamu.
„Nemienim sa tomu vyhýbať, osobne ma to zaujíma. Dám mu priamo do očí jasne najavo, čo si o tom myslím,“ povedal premiér.
