Mimovládky budú musieť byť evidované v jednotnom registri, poslanci schválili zákon

Z rokovania parlamentu:

• Poslanci parlamentu za stranu SaS v parlamente neuspeli s návrhom novely zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého by mohli ľudia odísť do predčasného dôchodku už v 60 rokoch. Ich dôchodok by sa však adekvátne tomu znížil. "Pracujúci si tak budú môcť zvoliť, či chcú dlhšie pracovať, a teda dostávať dôchodok kratšie obdobie, ale vo väčšej výške, alebo naopak, dlhšie, ale v menšej výške," uviedli liberáli. Upozorňujú na to, že v roku 2038 bude dôchodkový vek na úrovni 65 rokov, čo by znamenalo, že predčasný starobný dôchodok môže byť sporiteľovi priznaný najskôr vo veku 63 rokov. Umožnením skoršieho odchodu do predčasnej penzie chceli poslanci za SaS predísť neprimeranému pracovnému zaťaženiu vybraných skupín pracujúcich.
• Opoziční poslanci Národnej rady SR chceli okresať používanie zisku spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), ktorú prostredníctvom ministerstva financií ovláda štát. Poslanci za stranu SaS Karol Galek a Jana Kiššová sa snažili v parlamente presadiť novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach, na základe ktorej by sa zisk z poskytovania systémových služieb zo strany prevádzkovateľa prenosovej sústavy použil len na úhradu plánovaných nákladov na systémové služby. Ich novela zákona však nenašla v pléne v prvom čítaní podporu poslancov.
• Zámer opozičného poslanca Martina Fecka (OĽaNO) zastaviť úbytok lazníkov v utorok pléne neprešiel. Jeho návrh nového zákona o podpore zachovania územia s rozptýleným osídlením a jeho obyvateľov (laznícky zákon) sa do druhého čítania nedostal.
• Prevádzkovatelia komunitných centier nebudú môcť získať dotáciu na školské potreby. Parlament odmietol návrh zákona o dotáciách v pôsobnosti rezortu práce, ktorý do parlamentu predložili poslankyne SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová spolu so Zuzanou Zimenovou.
• Hmotná zodpovednosť verejných funkcionárov sa nateraz zavádzať nebude. Zákon, ktorý by takúto novinku zaviedol, v utorok nepodporilo dostatok poslancov NR SR. Právnu normu predložil nezaradený poslanec Miroslav Beblavý.
• Zákonná povinnosť odvolať riaditeľa školy či školského zariadenia, ak nepodal včas majetkové priznanie, sa zmierňovať nebude. Poslanci Národnej rady (NR) SR totiž v utorok nepodporili novelu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorú predložil opozičný poslanec Oto Žarnay (nezaradený).
• Pravidlá vysielania diskusných programov a politickej reklamy počas volebnej kampane pre krajské a komunálne voľby sa zjednodušovať nebudú. Poslanci NR SR totiž v utorok nepodporili novelu zákona o volebnej kampani od skupiny opozičných poslancov z hnutia OĽaNO.
• Hlavné mesto SR Bratislava sa po Martine nestane sídlom Národného cintorína, ktorým sa mal stať súčasný Ondrejský cintorín. Plénum Národnej rady (NR) SR v utorok nepodporilo návrh novely zákona o Bratislave od opozičných poslancov na čele s Jánom Budajom (OĽaNO). Národný cintorín v hlavnom meste mal fungovať popri Národnom cintoríne v Martine z 19. storočia, ktorý je už na pochovávanie uzatvorený. Ten bratislavský tak mal byť jeho logickým pokračovaním.
• V školskom systéme nepribudne nová kategória odborného zamestnanca - školský mediátor. Návrh novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch z dielne poslancov opozičného hnutia OĽaNO plénum na aktuálnej schôdzi neposunulo do druhého čítania. Cieľom právnej úpravy bolo najmä predchádzať šikane na školách.
• Koalícia posunula do ďalšieho čítania dva rovnaké opozičné návrhy z dielne OĽaNO a Sme rodina. Prvým opozičným návrhom, ktorý koalícia na 35. schôdzi posunula do druhého čítania, je novela zákona o advokácii z dielne hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Poslanci hnutia navrhli v novele skrátiť dĺžku praxe advokátskeho koncipienta z piatich na tri roky a zjednodušiť prístup k slobodnému povolaniu advokáta. Za návrh zjednodušiť prístup k slobodnému povolaniu advokáta tak, aby bolo možné do praxe advokátskeho koncipienta započítať aj prax vyššieho súdneho úradníka či inú právnu prax hlasovalo 75 poslancov. "Podľa súčasne platného zákona o advokácii je možné započítať prax len niektorých právnických profesií (napr. sudca či právny čakateľ prokuratúry). Predkladanou novelou sa tento výpočet navrhoval rozšíriť aj o prax na inej právnickej pozícii, ktorá podľa platného znenia nie je započítateľnou praxou advokátskeho koncipienta, a to aj napriek obdobnej náplni práce," priblížili predkladatelia v dôvodovej správe k návrhu novely.
• Zákonodarný zbor posunul do druhého čítania aj návrh hnutia Sme rodina - Boris Kollár, ktoré chce tiež skrátiť dĺžku praxe advokátskeho koncipienta z piatich na tri roky. Súčasne platná päťročná prax advokátskeho koncipienta je podľa kollárovcov neopodstatnene dlhá, až diskriminačná, oproti iným významným právnickým profesiám. Napríklad u sudcov a prokurátorov je podmienkou pripustenia k justičnej skúške len trojročná prax, pričom sudcom a prokurátorom je zverená právomoc rozhodovať o právach fyzických a právnických osôb. Dĺžka praxe podľa hnutia Sme rodina de facto znemožňuje vykonávanie koncipientskej praxe absolventom právnických fakúlt pochádzajúcich z nízkopríjmových rodín, ktoré si nemôžu dovoliť financovať odbornú prax svojich detí po dobu zodpovedajúcu dĺžke ďalšieho plnohodnotného univerzitného štúdia. „Navyše sa päťročná prax môže javiť aj ako neopodstatnená prekážka v prístupe k výkonu slobodného povolania pre ženy, ktoré práve v najcitlivejšom období – teda po ukončení štúdia na vysokej škole - chcú tiež plniť životnú úlohu matky a musia sa tak často na úkor prerušenia praxe advokátskeho koncipienta rozhodovať v prospech rodiny,“ argumentovali predkladatelia.
• Opozícia nedostane výhradné právo položiť v rámci parlamentnej Hodiny otázok premiérovi prvé dve otázky. Plénum NR SR totiž v utorok nepodporilo novelu Rokovacieho poriadku od poslancov SaS.
• Smer chce posilniť napĺňanie kompetencií Štátnej školskej inšpekcie a napomôcť reforme systému výchovného poradenstva a prevencie. Poslanci Smeru do parlamentu predložili novelu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorú NR SR dnes posunula do druhého čítania. Ako povedal pre agentúru SITA predseda parlamentného výboru pre školstvo Ľubomír Petrák, v praxi boli pri výkone inšpekčnej činnosti identifikované viaceré problémy, ktoré súvisia s tým, že kontrolované subjekty nevytvárajú podmienky pre výkon kontroly. „Zámerom návrhu je zvýšiť právnu istotu kontrolovaných subjektov nastavením jednoznačných pravidiel pre úpravu správ o výsledkoch školskej inšpekcie,“ povedal. Petrák upozornil, že v súčasnosti účinná právna úprava neobsahuje algoritmus, ktorý sa použije v prípade, že na podnet riaditeľa kontrolovaného subjektu alebo na základe vnútornej kontroly v rámci Štátnej školskej inšpekcie boli zistené nedostatky vo výsledkoch a procesoch školskej inšpekcie.