BRATISLAVA. Návrh koaličnej strany Smer k voľbe ústavných sudcov, ktorým by sa z procesu menovania odstránil prezident Slovenskej republiky, je stále v hre.
Potvrdil to priamo minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd), ktorého čakajú ešte rokovania k tejto téme. Smer navrhol zvýšiť počet potrebných hlasov poslancov na ústavnú väčšinu, teda 90 s následným automatickým menovaním.
Návrh opozície k Ústavnému súdu
Tým by sa z procesu úplne vynechala úloha prezidenta, ktorý definitívne ústavných sudcov doteraz menoval.
Opozícia vyzýva ministra Gála a Most-Híd, aby sa nepodieľali na demontáži Ústavného súdu Čítajte Svoje požiadavky doručila Gálovi už aj politická opozícia, ktorá zjednotila svoj postup.
Slovensko čaká na prelome kalendárnych rokov masívna obmena ústavných sudcov, z celkového počtu 13 sa ich vymení až deväť. Noví sudcovia budú obliekať taláre až do roku 2031.
"V pondelok večer som dostal konečne návrh aj od opozície, takže ideme o tom rokovať," uviedol Gál. Podľa jeho slov by stiahol návrh ústavného zákona v prípade, ak by prešli pozmeňovacie návrhy, s ktorými by nebol stotožnený.
"Teraz to má v rukách Národná rada SR a samotní poslanci. Ja by som zákon stiahol, ak by tam bolo niečo, s čím by som vyslovene nesúhlasil. Zatiaľ tam nie sú takéto návrhy," doplnil.
Návrh Smeru
V hre je stále aj návrh koaličnej strany Smer, ktorá chcela vynechať z procesu prezidenta.
Smutná budúcnosť súdu Čítajte "Áno, tento návrh je ešte stále v hre," potvrdil Gál. V praxi by to znamenalo, že potom ako by parlament odobril konkrétneho kandidáta, by sa automaticky stal ústavným sudcom. Podľa súčasných pravidiel Národná rada SR zvolí 18 kandidátov, z ktorých prezident vymenuje polovicu.
“Ide o výsledok, respektíve kompromis vládnej koalície. Som presvedčený, že tento materiál zaručí zlepšenie oproti súčasnému stavu. Každý chce zlepšiť situáciu na Ústavnom súde SR a týmto cieľom sa riadi aj náš návrh ústavného zákona,” povedal Gál v parlamente.
Podľa jeho slov ide o dôležitú tému, ku ktorej je potrebné pristúpiť zodpovedne. “Hlasovanie Národnej rady SR rozhodne o tom, akí sudcovia budú na ústavnom súde najbližších dvanásť rokov,” doplnil minister.
Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská je presvedčená o tom, že mesiac predtým, ako majú poslanci pristúpiť k voľbe kandidátov na ústavných sudcov, nie je čas na preorávanie ústavného systému, ktorý je konštruovaný desaťročia.
"Nie je čas robiť takéto vývrtky z večera do rána bez toho, aby sme boli schopní domyslieť konzekvencie. To je moje hlboké presvedčenie. Preto si myslím, že priestor pre ďalšie kompromisy by sa mal stále hľadať na platforme pôvodného vládneho návrhu."
Na Žitňanskej slová nikto z koalície nereagoval.
"Tento súd, o ktorom sa tu rozprávame, má byť zárukou spravodlivosti a čestnosti. Nemôžeme sa tváriť, že je najdôležitejšie stihnúť termíny, ale musí byť prioritou zvoliť kvalitných sudcov, ktorí budú prezentovať správne zásady a hodnoty," uviedol poslanec za SaS Alojz Baránik.
"Na Slovensku nikdy neboli slušní sudcovia vo väčšine, ale nemôžeme sa čudovať. Vládnu tu totiž politické strany, ktorých predstavitelia sú priamo napojení na organizovaný zločin," doplnil poslanec.
V prípade zapracovania návrhov opozície by mali noví sudcovia rozdielne funkčné obdobie. Tretina na štyri roky, ďalšia na osem a zvyšní štyria na dvanásť.
Tým by bolo podľa opozície zaručené, že by nenastala opäť situácia, keď sa vymení až deväť sudcov ústavného súdu naraz.
Baránik zároveň priznal, že opozícia spravila administratívnu chybu, keď nedoručili svoje požiadavky priamo ministrovi spravodlivosti Gálovi v dostatočnom predstihu.
"Áno pochybili sme, ale ministrovi som sa ospravedlnil a faktom je, že náš spoločný návrh neobsahoval zásadné zmeny, o ktorých by nevedel," povedal Baránik.
Právo na odlišné právne stanovisko
Poslanec Peter Kresák (Most-Híd) predložil pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s možnosťou, aby ktorýkoľvek zo sudcov v pléne alebo v senáte ústavného súdu mohol predložiť odlišné právne stanovisko, kde vyjadrí nesúhlas a zdôvodní ho.
Rozhodnutie Ústavného súdu SR v súčasnosti nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom, ak z osobitných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné.
"V tomto zmysle sa napríklad rozhodnutia Ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov, v konaní o súlade medzinárodných zmlúv, v konaní o súlade predmetu referenda, v konaní o výklad ústavy a ústavných zákonov, v konaní o sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania, v konaní o uvoľnení funkcie prezidenta a v konaní o neplatnosti právnych predpisov vyhlasujú v zbierke zákonov, čo je nevyhnutným predpokladom ich právoplatnosti a všeobecnej záväznosti," uviedol Kresák v pozmeňovacom návrhu.
Z uvedeného vyplýva, že odďaľovanie vypracovania ohláseného odlišného stanoviska čo i len jedným zo sudcov Ústavného súdu môže na dlhší čas pozdržať nadobudnutie právoplatnosti významného nálezu ústavného súdu.
Preto Kresák navrhuje, aby ten sudca, ktorý pripojil odlišné stanovisko, mal zákonnú povinnosť toto vypracovať do 30 dní odo dňa písomného vyhotovenia rozhodnutia Ústavného súdu.
Podľa Kresáka je to dosť dlhá doba na sformulovanie názorov k výroku alebo odôvodneniu rozhodnutia, s ktorým sudca nesúhlasí. Zároveň Kresák dodal, že v prípade, ak lehotu nevyužije, je možné vyhlásiť alebo zverejniť rozhodnutie aj bez jeho odlišného stanoviska.
Návrh kritizuje Za slušné Slovensko
Vynechanie prezidenta kritizuje aj mimovládna iniciatíva Za slušné Slovensko, podľa ktorej ide politikom o obsadenie Ústavného súdu SR.
"Prezentovaný návrh strany Smer, ktorý odníma právomoc prezidentovi menovať ústavných sudcov, je len výsledkom zúfalej snahy Roberta Fica stať sa ústavným sudcom a ovládnuť Ústavný súd SR. Poslanec Fico, ktorý bol tisícami slušných ľudí prinútený odstúpiť z funkcie premiéra, tak zúfalo chce pre seba teplé miesto, že on a jeho strana robia všetko preto, aby odstránili z výberového procesu sudcov Ústavného súdu SR prezidenta republiky. Apelujeme na poslancov demokratickej opozície a rovnako strany Most-Híd, aby zachovali dvojstupňový spôsob výberu ústavných sudcov a nedovolili Ficovi a Smeru ovládnuť Ústavný súd SR," uviedla iniciatíva v stanovisku, ktoré poskytla agentúre SITA.
Návrh voľby sudcov Ústavného súdu
Podľa známeho ministerského návrhu bude musieť za zvolenie ústavného sudcu zdvihnúť ruku aspoň 76 poslancov.
Kandidát na ústavného sudcu bude musieť byť „všeobecne uznávanou osobnosťou v oblasti práva“.
Uchádzači budú tiež musieť splniť vekovú hranicu, ktorá sa pozmeňovacím návrhom vrátila na pôvodnú hranicu, teda 40 rokov.
Okrem toho budú musieť ovládať svetový jazyk a mať justičnú skúšku – buď prokurátorskú, notársku či advokátsku, alebo pravidelnú publikačnú činnosť vo svojom odbore, alebo budú musieť byť vedeckými pracovníkmi.
Nové podmienky sa týkajú nielen odborných schopností, ale sudcovia, ktorých si parlament po novom zvolí, budú musieť mať aj morálnu a hodnotovú integritu. Kandidát bude musieť napísať aj motivačný list.
Tento koaličný návrh predstavil minister spravodlivosti Gábor Gál, v návrhu si však vedel predstaviť ešte zmeny.
Vlastné návrhy predstavilo 38 odborníkov z právnej obce. Signatári tejto iniciatívy, ktorí svoj návrh predstavili ešte pred Gálom, si myslia, že na zvolenie kandidáta by malo byť potrebných 90 hlasov, ak ich nezíska, v opakovanej voľbe by mu stačilo 76 hlasov.
Požadujú aj verejné vypočutia a štvorročný cyklus voľby tak, aby sa nemohlo stať, že jeden parlament zvolí väčšinu sudcov. Slovensko čaká začiatkom budúceho roka masívna obmena Ústavného súdu SR, mandát vyprší deviatim z 13 sudcov.
O zmene pravidiel voľby hovorí aj Programové vyhlásenie vlády, zmeny začala pripravovať Gálova predchodkyňa Lucia Žitňanská.
