BRATISLAVA. Na voľbe sudcov Ústavného súdu sa po mesiacoch diskusií o zmenách napokon nebude meniť nič. V parlamente totiž napriek turbulentným diskusiám novela ústavy neprešla.
Za zmenu najvyššieho zákona štátu zahlasovalo len 55 poslancov zo Smeru, SNS a Mostu-híd. Viacero koaličných poslancov sa však zdržalo, nepridala sa ani opozícia.
Každá vláda by si mohla obsadiť tretinu Ústavného súdu, plánuje opozícia Čítajte Znamená to, že aj blížiaca sa obmena veľkej časti Ústavného súdu prebehne podľa doterajších pravidiel.
Parlament teda v decembri alebo januári zvolí dvojnásobný počet kandidátov na sudcov oproti počtu uvoľnených stoličiek na súde. Z neho odíde deväť ľudí z trinástich už vo februári.
Z týchto ľudí si prezident vyberie polovicu, ktorú za sudcov aj vymenuje.
"Na hlasovanie o ústavnom zákone je treba 90 hlasov, čo je zárukou, že pri zmene ústavy sa musí rodiť zhoda naprieč politickým spektrom. Dnes tá zhoda nenastala," povedal pre TASR poslanec Smeru Ján Podmanický.
"To, že niektorí poslanci nezahlasovali, treba brať ako fakt. Netreba tomu dávať väčší ani menší význam."
Dôležitý pozmeňovák prešiel
Neúspešné výsledné hlasovanie bolo spôsobené tým, že poslanci ani na druhý pokus napriek snahe neopravili zmenu účinnosti prechodných ustanovení. Podporilo ich len 81 poslancov, minimom bolo 90.
Ešte predtým sa však počítalo s tým, že ústava sa napokon bude meniť. V pléne totiž prešiel aj s podporou časti opozície 98 hlasmi dôležitý pozmeňujúci návrh Róberta Madeja (Smer).
Opozícia kritizovala pozmeňujúci návrh zákona o voľbe ústavných sudcov Čítajte Ten spočíval v tom, že ak kandidát na sudcu Ústavného súdu získa od poslancov aspoň 90 hlasov, stane sa ústavným sudcom automaticky a do rúk prezidenta len zloží sľub. Ak by ich bolo viac, rozhodujúce malo byť poradie podľa počtu získaných hlasov.
Naopak, ak by sa takýmto spôsobom neobsadili všetky voľné miesta na Ústavnom súde, v druhom kole sa malo pristúpiť k voľbe kandidátov nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov, po dvoch na každý voľný post, z ktorých mal prezident vybrať sudcov.
Keďže novela neprešla ako celok, tento návrh Madeja platiť nebude.
"Sme presvedčení, že 90 hlasov na voľbu ústavného sudcu je lepších ako 76. Takže každú vec, ktorá by voľbu zlepšovala, sme boli ochotní podporiť. Preto sme za každý pozmeňovací návrh hlasovali. Ale čo sa týka zákona ako celku, nebudem brať na seba zodpovednosť, že by niekto v tajnej voľbe mohol zvoliť Roberta Fica," povedal šéf opozičnej strany Sme rodina Boris Kollár.
"Mohli sme mať reálne zlepšenie Ústavného súdu, keby vládna koalícia prijala naše pozmeňovanie návrhy, o ktorých sme hovorili aj ministrovi Gálovi. Nestalo sa tak a hrozila najhoršia možnosť - cesta pre Roberta Fica na ústavný súd, ktorá sa však nejakou šťastnou zhodou okolností nezrealizovala," dodala Veronika Remišová z hnutia OĽaNO.
Gálova novela
Samotná vládna novela ústavy, ktorú predložil minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd), hovorila o sprísnení kvalifikačných predpokladov na vymenovanie ústavných sudcov.
“Nebudem brať na seba zodpovednosť, že by niekto v tajnej voľbe mohol zvoliť Roberta Fica.
„
Novela mala zaviesť ústavný predpoklad spočívajúci v tom, že dotknutá osoba musí byť všeobecne uznávanou osobnosťou v odbore práva a taktiež sa zavádza ústavný predpoklad súvisiaci s morálnou integritou dotknutej osoby spočívajúci v tom, že daná osoba svojím doterajším životom dáva záruku, že funkciu sudcu Ústavného súdu bude vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne.
Neschválená novela riešila aj otázku odchodu sudcov do dôchodku, keď zavádza zánik funkcie sudcu všeobecného súdu pri dosiahnutí vekovej hranice 70 rokov.
Už na jar 2019 sa končí funkčné obdobie deviatim z celkového počtu 13 ústavných sudcov. Úlohou poslancov tak bude zvoliť 18 kandidátov, z ktorých si hlava štátu vyberie deviatich sudcov na 12-ročné funkčné obdobie.
Beata
Balogová
