BRATISLAVA. Cieľom analýzy vzťahu medzi bezzásahovým režimom v chránených oblastiach a šírením lykožrúta, ktorú vypracovala Štátna ochrana prírody SR (ŠOP) a Slovenská akadémia vied (SAV), bolo odštartovať odbornú diskusiu o situácii v slovenských lesoch, a nie vyvolať priamu konfrontáciu s ľuďmi z lesníckej praxe alebo výskumu.
ŠOP takto reagovala na tvrdenie Národného lesníckeho centra (NLC), že analýza, podľa ktorej bezzásahové zóny nie sú významným zdrojom lykožrútovej kalamity, sa vyznačuje množstvom zásadných chýb, neprofesionalitou a nedôslednosťou.
Dôsledok lykožrútovej nákazy
„Doterajšia diskusia v médiách totiž bola založená hlavne na názoroch jednotlivých ľudí, bez odvolania sa na konkrétne odborné štúdie,“ uviedla v reakcii ŠOP, pričom vyjadrila poľutovanie, že NLC namiesto vecnej odbornej diskusie znevažuje autorov štúdie.
Ústav ekológie lesa SAV a ŠOP analyzovali vzťah medzi odumieraním smrekových porastov v dôsledku lykožrútovej nákazy a bezzásahovými územiami.
Zo 117 skúmaných rezervácií sa len v deviatich prípadoch preukázalo, že odumieranie sa začalo v rezervácii. Podľa odborníkov tak obviňovanie ochrany prírody zo súčasnej podkôrnikovej kalamity neobstojí.
Generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra Ľuboš Hlavoň považuje analýzu za neprofesionálnu, pričom od autorov žiadal odpoveď na deväť odborných otázok.
Podľa Hlavoňa materiál nespĺňal parametre kladené na analytické práce, nebol riadne vyargumentovaný, pripravený a nezodpovedal pravidlám publikovateľnosti.
S tvrdeniami lesníkov nesúhlasia
ŠOP v reakcii na túto kritiku pripomenula, že pre médiá nebola zverejnená celá vedecká publikácia, ale tlačová správa, ktorá nemohla uviesť celý rozbor problematiky.
Zároveň zopakovala svoj nesúhlasný postoj k tvrdeniam lesníkov, že na lykožrútovej kalamite nesie významnú mieru viny ochrana prírody a bezzásahový prístup v rezerváciách.
„Jedna jediná odborná inštitúcia, akokoľvek nepochybujeme o odborných kvalitách mnohých jej pracovníkov, nemôže mať výhradné právo vyjadrovať sa k problematike lesov a vyvodzovať závery, ktoré majú ovplyvňovať prístup celej spoločnosti k lesom v chránených územiach,“ odkázala ŠOP Národnému lesníckemu centru.
Spor medzi lesníkmi a ochranármi
Na kritiku lesníkov reagoval aj autorský kolektív SAV. Zdôraznili, že ich hlavnou motiváciou bolo na základe dostupných dát vecne a vedecky zhodnotiť vzťah medzi bezzásahovým režimom a rozpadom smrekových porastov, keďže takáto štúdia na Slovensku absentuje.
Pripomenuli, že o problematike smrekových ekosystémov a o šírení podkôrneho hmyzu pravidelne publikujú články v medzinárodne renomovaných vedeckých časopisoch.
„Uvedená štúdia spĺňa základné vedecké kritériá - replikovatelnosť, overiteľnosť, zverejnenie metodiky a výsledkov ako aj prístupnosť konštruktívnej vedeckej diskusii,“ uzavreli.
V poslednej dobe sa vyostril spor medzi lesníkmi a ochranármi o hospodárení v lesoch v chránených oblastiach. Lesníci presadzujú výrub stromov napadnutých lykožrútom, ochranári v tom vidia zámienku na zvýšenie ťažby dreva.
Tvrdia, že les si dokáže s podkôrnymi kalamitami poradiť aj sám. Výruby lesov negatívne vníma aj široká verejnosť.
