BRATISLAVA. Keď v roku 2001 otvorilo KDH v parlamente debatu o ochrane života, reč prišla aj na potraty. Konzervatívci v parlamente si vtedy uvedomili, že Slovensko by sa mohlo podľa vzoru Poľska vydať cestou úplného zákazu umelého prerušenia tehotenstva. To by bolo možné len v prípade ohrozenia života matky.
Vláda sa v parlamente spoliehala na podporu fašistov, vyhlásil Kiska Čítajte "Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením," citoval v parlamente ústavu vtedajší predseda KDH Pavol Hrušovský. Upozorňoval na to, že kresťanskí demokrati v tomto zámere neustúpia dovtedy, kým zákaz nepresadia.
Téma napokon skončila na Ústavnom súde. Podmienky, za akých sa dnes vykonávajú interrupcie, sú len jednou z vecí, pri ktorých rozhodnutie Ústavného súdu ovplyvnilo mnoho ľudí.
Rozhodovanie 13 ústavných sudcov v Košiciach zväčša nepriťahuje takú pozornosť médií a verejnosti ako známe kauzy Jozefa Majského alebo Mariana Kočnera.
Ústavný súd je však najvyššou inštanciou v štáte, ktorý určuje charakter smerovania krajiny. Sudcovia sú volení na 12 rokov a to, ako sa pozerajú na zásadné etické alebo spoločenské otázky, prípadne z akého sú politické spektra, je dôležité.
Denník SME prináša prehľad jeho rozhodnutí, ktoré boli pre krajinu kľúčové.
Poplatky u lekárov
Keď v roku 2015 Smer pretlačil cez parlament zákaz poplatkov u lekárov, prezidentovi Andrejovi Kiskovi sa to nepáčilo. Zákon na prvý raz vetoval, no napriek tomu jednofarebná vláda Smeru novinku presadila. Kiska sa tak obrátil na Ústavný súd.
Zákon hovoril o tom, že žiadny lekár si nesmie pýtať od pacienta peniaze za to, že ho lieči a zároveň nemôže poskytovanie zdravotnej starostlivosti podmieňovať vyberaním poplatku. Zákon vymenúva, ktoré poplatky lekár nemôže vyberať.
