Krátka sukňa po kolená pre všetky vekové a „hmotnostné“ kategórie. A každý rok nový alebo aspoň vynovený klobúk. Móda v období medzi dvoma svetovými vojnami neobišla ani slovenské ženy. Kde sa obliekali a čo nosili?
Nebol to žiadny náhodný módny diktát z Paríža. Obrázok slovenskej dámy po prvej svetovej vojne odrážal nové pravidlá v novom štáte.
„Ženy v Československej republike získali volebné právo už v roku 1919. Nastúpili do škôl a mohli začať pracovať, hoci zväčša len dovtedy, kým sa nevydali a nemali deti. Začali aj športovať,“ vysvetľuje postupné zmeny, ktoré ovplyvnili aj módu, historička módy Zuzana Šidlíková zo Slovenského centra dizajnu.
Prečo je dobré hlásiť sa k Československu Čítajte Do toho prišiel tanec charlestone, ktorý sa prejavoval slobodným pohybom. Kým ešte krátko po vojne sa nosili najmä sukne po členky, v polovici 20. rokov 20. storočia sa pod vplyvom nových okolností skrátili tesne ku kolenám.
„V jednom roku to zrazu padlo, ostych sa stratil,“ konštatuje Šidlíková. Všetky zahraničné časopisy ukázali v roku 1925 to, čo bolo dovtedy tabu - krásu ženských nôh.
A táto móda potom platila pre všetky ženy z miest - bez výnimky. „Onedlho zachvátila mánia sukní v dĺžke po kolená všetky ročníky. Dokonca aj matróny, čiže ženy v rokoch s kilami navyše preberali túto módnu líniu, čo sa aj dosť kritizovalo,“ konštatuje historička.
Zaujímavé je, že keď sa v tom čase začala nosiť sukňa v určitej dĺžke, platila univerzálne. Všetky sukne, šaty, kabáty boli v danej sezóne rovnako dlhé.
Nohy odhaľujú v tom čase aj plesové či svadobné šaty, ktoré sú dokonca bez rukávov. Reč je, samozrejme, o móde, ktorá sa udomácňovala v mestách. Na slovenský vidiek príliš neprerazila.
