Prvá bola žiarovka. Potom trvalo pomerne dlho, kým do medzivojnovej domácnosti ako jedny z prvých elektrospotrebičov pribudli chladnička a žehlička. A, samozrejme, rádio - počas druhej svetovej vojny dokonca so štátnou dotáciou.
Elektrinu používali ľudia v slovenských mestách, ale najmä na vidieku tak málo, že nájomné za elektromer bolo často vyššie než účet za spotrebovaný prúd. Za domovú prípojku bolo treba navyše zaplatiť dosť vysokú sumu - dvesto korún československých.
„Na hospodárskom statku mali napríklad jednu päťwattovú žiarovku. Tá sa však nenachádzala v obytných priestoroch - svietili ňou dobytku v maštali, zatiaľ čo deti sa učili pri svetle lojovej sviečky alebo petrolejky,“ opisuje počiatočnú averziu Slovákov k elektrine Miroslav Sabol z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Móda prvej republiky. Krátke boli zrazu všetky sukne Čítajte Výhodným a často používaným riešením bola prenosová alebo sťahovacia lampa - tá sa prenášala podľa potreby z jednej miestnosti do druhej, prípadne na osvetlenie dvora.
Dá sa povedať, že Slováci sa s elektrinou zbližovali celé medzivojnové obdobie. Aj solventnejšie domácnosti pozerali zo začiatku na tento nový druh energie so značnou nedôverou.
Do roku 1918 boli elektrifikované len približne dve percentá slovenských obcí, dovedna ju zaviedli v 1600 domácnostiach.
Do Tvrdošoviec pri Nových Zámkoch, ktoré mali v tom čase 5700 obyvateľov, napríklad musel prísť obchodný zástupca elektrární až 35-krát presviedčať radných, aby dali obec elektrifikovať.
