BANSKÁ BYSTRICA. Zastaviť drancovanie slovenských národných parkov, sprísniť pravidlá pri ťažbe takzvaného kalamitného dreva a vyčleniť aspoň päť percent územia Slovenska do zóny, ktorá by zostala bez zásahu človeka.
V sobotu poobede na proteste s názvom A dosť takéto požiadavky podporilo približne 1200 ľudí. Na banskobystrickom Námestí SNP ho zorganizovali ochranári z iniciatívy My sme les.
Lesník: Lykožrút je dobrá výhovorka na ťažbu dreva Čítajte Protestujúcich tvorili prevažne mladší ľudia, mnohí sa na námestie vybrali aj s kočíkmi či s malými deťmi. Neodradilo ich ani chladné počasie a občasný dážď.
"Bývame na okraji Banskej Bystrice. Prišli sme sem preto, že nám prekáža mohutná ťažba dreva v neďalekých lesoch. Stroje za sebou zanechávajú rozbitú zem, po ktorej sa nedá chodiť," povedal Vladimír Brünn, ktorý prišiel aj s manželkou a dieťaťom.
Posťažoval sa, že okrem zničeného lesa robotníci po ťažbe dreva za sebou zanechávajú aj množstvo plastových fliaš, ktoré pri prechádzkach v lese po nich musia zbierať.
Hudba aj bubeníci
Pred začiatkom protestu atmosféru na námestí dotvárala bubenícka skupina, dav sa snažila povzbudzovať aj po rečníckych prejavoch. Ľudia ich zväčša ocenili potleskom, len úplne na záver sa skandovalo My sme les.
Na pódiu sa vystriedali napríklad ochranár a fotograf Karol Kaliský či environmentálna aktivistka Ľubica Trubíniová. Aktivistov prišli podporiť hudobnými vystúpeniami aj herečka a speváčka Dorota Nvotová či herec Martin Geišberg.
“Nám ide len o to, aby sa slovenské národné parky chránili v súlade so všeobecne uznávanými medzinárodnými štandardmi.
„
"Prišli sme z Ružomberka, pretože nám nie je ľahostajné, čo sa deje s lesmi v národných parkoch. Aspoň takto sme chceli vyjadriť podporu ochranárom," hovorí jeden z účastníkov protestu Ján Laco.
Protest bol po celý čas pokojný, ukončila ho fujarová skladba a pieseň Na Kráľovej holi.
Lesníci nie sú nepriatelia
Protestné zhromaždenie na podporu ochrany slovenských národných parkov a vzácnych lesov bolo prvé od vzniku ochranárskej iniciatívy My sme les.
Za rok si rovnomenná skupina na facebooku získala 65-tisíc fanúšikov. Ich aktivita vyprovokovala k odpovedi aj štátny podnik Lesy SR, ktorý obhospodaruje polovicu všetkých lesov na Slovensku. Za 1,6 milióna eur si dali urobiť lesnícku antikampaň Les sme my, hoci ju za oficiálnu odpoveď na ochranárov neoznačujú.
"Lesníci nie sú naši nepriatelia. Nám ide o to, aby sa slovenské národné parky chránili v súlade so všeobecne uznávanými medzinárodnými štandardmi," hovorí Rastislav Mičaník z ochranárskej iniciatívy My sme les, ktorý protest moderoval.
Vysvetľuje, že im ide o to, aby sa aspoň päť percent územia na Slovensku nechalo úplne bez zásahu človeka, pretože v súčasnosti je to len 1,7 percenta. Upozorňuje, že v okolitých krajinách je podiel prísne chráneného územia omnoho väčší ako na Slovensku.
Sprísnenie ochrany
Ministerstvo životného prostredia plánuje predstaviť novelu zákona o ochrane prírody, podľa ktorej by polovica rozlohy národných parkov zostala v bezzásahovom režime.
Ochranári však neveria, že sa ju podarí aj presadiť. Aj podľa krátkeho prieskumu SME medzi poslancami sa ukazuje, že veľkú pozornosť tejto téme nevenuje ani parlament.
"V národných parkoch by sme sa mali správať ohľaduplnejšie a šetrnejšie, no pri lykožrútovej kalamite považujem za správne, ak sa tam zasiahne," hovorí napríklad Marián Kéry zo Smeru. Aj ďalší oslovení poslanci tvrdia, že pravda v spore o lesy je uprostred a ochranári s lesníkmi by mali nájsť kompromis.
Rokovania ochranárov s lesníkmi a ministerstvom pôdohospodárstva, ktoré má štátne lesy na starosti, sú však komplikované. Minulý týždeň napríklad predstavili návrh, že v bezzásahovom režime by mohli byť časti národných parkov nad hornou hranicou lesa.
"Takýto návrh je úplne absurdný a presne ukazuje úroveň debaty, ktorá momentálne medzi lesníkmi a ochranármi prebieha," uzatvára Mičaník.
Beata
Balogová
