BRATISLAVA. Politici môžu uvažovať o zrušení milosti či amnestie, ak ich udelením došlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa, respektíve je tam podozrenie z takéhoto zneužitia.
Pre TASR to uviedol koaličný poslanec a ústavný právnik Peter Kresák (Most-Híd).
Odpovedal tak na otázku, či vidí priestor na podporu opozičného návrhu zrušiť milosť vtedajšieho prezidenta Michala Kováča udelenú v roku 1996 momentálne väzobne stíhanému podnikateľovi Marianovi Kočnerovi. SaS zmenu ústavy predložila na najbližšiu schôdzu pléna.
Parlament vlani zrušil amnestie Vladimíra Mečiara aj milosť prezidenta Kováča svojmu synovi v súvislosti s kauzou Technopol. Tu však podľa Kresáka išlo o priameho príbuzného hlavy štátu, preto možno hovoriť o zneužití právomocí verejného činiteľa, respektíve o podozrení z takéto zneužitia.
"V prípade milosti danej iným osobám takýto dôvod nevidím. Myslím si, že nie je možné, ani právne správne púšťať sa do rušenia milostí, kde nie je preukázané podozrenie, že by došlo k zneužitiu právomocí verejného činiteľa. Nie som náchylný v tomto momente niečo také podporiť, bez ohľadu na to, koho sa to týka. Tých milostí v danej kauze bolo udelených viac," argumentoval.
Naopak, podpredseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž takýto návrh SaS neodmieta, on by však bol za to, aby sa zrušili všetky Kováčove milosti udelené v kauze Technopol.
"Som za to, že keď sa to už zrušilo u jedného, tak potom u všetkých. Prečo len Marian K.? Ľudí, ktorí dostali milosť, bolo viac," povedal pre TASR. Na druhej strane si Číž myslí, že zo strany SaS ide len o politické gesto a PR akciu.
Prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška hovorí, že ak majú poslanci SaS nové fakty a informácie, ktoré by dávali dôvod na otváranie tohto problému, je potrebné, aby to zverejnili a aby to dali k dispozícii.
"Na základe súčasného vyšetrovania Mariana K., ktoré sa nevzťahuje priamo ku kauze Technopol, je ťažké hľadať súvislosti a zdôvodňovať prípadné zmeny rozhodnutia o udelení milosti. Treba vyčkať na argumenty opozície a hľadať súvislosti, či sa nejakým spôsobom vzťahujú na to, že treba otvoriť diskusiu o milosti," dodal.
Sloboda a Solidarita pripomína, že prezident Kováč udelil 17. júla 1996 milosť Kočnerovi v súvislosti s dvoma kauzami Technopol, pričom v jednej z nich v tom čase figuroval ako obvinený aj jeho syn.
Poslanci 5. apríla 2017 prijali uznesenie, ktorým zrušili amnestie Vladimíra Mečiara súvisiace so zavlečením Michala Kováča ml. do Rakúska a takisto aj individuálnu milosť udelenú prezidentom Kováčom jeho synovi.
"Deklarovaným dôvodom pre výnimočné zrušenie milosti Michalovi Kováčovi ml., a nie aj ostatným aktérom kauzy, bola skutočnosť, že išlo o príbuzenský vzťah omilosteného s prezidentom. Udelenie tejto milosti bolo v roku 1997 Prezidentským palácom komunikované ako snaha umožniť, aby Michal Kováč ml. mohol dostať späť svoj pas tak, aby mohol ísť vypovedať v kauze Technopol do Nemecka, čomu dovtedy zabraňovalo trestné stíhanie vedené na Slovensku. Akokoľvek diskutabilná môže byť táto milosť, mala určitý racionálny základ," tvrdí SaS.
Na druhej strane, milosť udelená Kočnerovi v súvislosti s kriminalitou ekonomickej povahy podľa SaS žiaden takýto, ani podobný racionálny základ nemala a ani mať nemohla. "A neboli splnené ani podmienky, ako sa milosť v právnom štáte má využívať, teda v prípadoch potreby narovnania tvrdosti zákona alebo individuálnej ťažkej životnej situácie omilosteného, čo v danom čase nebol prípad Mariana K.," tvrdia predkladatelia.
Navyše, podľa opozičných poslancov z informácií o prípade, ako aj z dobovej tlače možno vyvodzovať domnienku, že milosti pre Kočnera mohli byť udelené v dôsledku vydierania samotným omilosteným. "Ak sú tieto informácie pravdivé, možno sa domnievať, že skutočným dôvodom udelenia milostí bolo zmienené protiprávne konanie omilosteného, čo je samo o sebe v rozpore s princípmi demokratického a právneho štátu," dodali.
