Vynadali vám niekedy, aký máte v izbe neskutočný brajgel? Zrejme netušili, že ak by ste ho naozaj mali, boli by ste milionári.
Slovíčko má totiž pôvod z mena famózneho flámskeho maliara Pietra Bruegela, jedného z najväčších stredovekých umelcov, ktorého obrazy majú dnes astronomickú cenu.
V týchto dňoch ich môžete po rokoch vidieť zozbierané vo Viedni. Výstava diel umelca, ktorý sa vyrovná Hieronymovi Boschovi, je udalosťou, ktorá sa podľa kurátorov Umeleckohistorického múzea stane raz za život a v tomto storočí už nič podobné neuvidíte.
Nájdete na nej stredoveké príšery aj zrkadlo, ktoré dávny umelec nastavuje ľuďom dneška.
Raz za život
„Je to úplne po prvý raz, keď môžete vidieť celý zástup jeho diela - viac ako polovica zachovaných obrazov, kresieb a rytín je pod jednou strechou, pričom opúšťajú múry svetových múzeí len pri vzácnych príležitostiach,“ uvádzajú kurátori z viedenského Umeleckohistorického múzea. Aby to zdôraznili, dali výstave podnázov: Raz za život.
Bruegel mal podľa dobových svedectiev rád žarty, súčasne bol vážny a uzavretý. (zdroj: Kunsthistorisches Museum Wien)Široko koncipovanú výstavu pripravili v spolupráci s viac ako 20 medzinárodnými inštitúciami, zámerom rozsiahleho projektu bolo ukázať túto „kľúčovú, ale záhadnú postavu“.
Navyše, podľa generálnej riaditeľky múzea Sabine Haagovej, komplexný projekt umožnil po prvý raz odborné preskúmanie obrazov. Analýza pomocou infračervenej technológie umožnila pohľad do tvorivého procesu autora, na obrazoch našli aj odtlačky prstov samotného Bruegela.
Kto vlastne bol maliar, okolo ktorého sa teraz spustila doslova hystéria?
Kus cesty k sebe samému
Jubilejnú výstavu pripravili k 450-temu výročiu umelcovej smrti, ktorého život obklopujú záhady. Nevieme, kto boli jeho rodičia a ani kedy sa narodil. Podľa toho, kedy ho prijali za majstra do maliarskej gildy - vtedajšieho cechu - v Antverpách, sa usudzuje, že sa narodil medzi rokmi 1525 - 1530. V antverpskej dielni pôsobil od roku 1551, bol tu žiakom Pietera Coecke van Aelsta, ktorý sa orientoval na renesančnú taliansku tvorbu.
Čoskoro ho čakala cesta do Talianska, ktorá mala na severského maliara zásadný vplyv. Bruegel navštívil Palermo, Neapol aj Rím, stretol sa s tamojšími umelcami. Tu začal pracovať na motíve babylonskej veže, ku ktorej sa ešte v budúcnosti opakovane vráti.
Najsilnejšie zážitky však zažil podľa umenovedcov pri ceste do vlasti, keď sa vracal cez Alpy - jeho prvý životopisec Karel van Mander to opísal: „V Alpách do seba Bruegel pohltil všetky hory a skaly a keď sa vrátil domov, vyvrhol ich na svoje plátna.“ Ešte presnejší je však bonmot, že Bruegel počas cesty do Talianska prešiel kus cesty k sebe samému.
