BRATISLAVA. Návrh na zrušenie povinnej angličtiny je podľa poslanca a tímlídra strany Sloboda a Solidarita (SaS) pre školstvo Branislava Gröhlinga hrubou chybou ministerky školstva Martiny Lubyovej.
Povinná angličtina musí byť zachovaná a školy by mali navyše poskytovať ďalšie jazyky ako voliteľné predmety, myslí si Gröhling.
„Keď sa povinná angličtina zruší, môže sa stať, že žiak sa bude učiť na základnej škole nemčinu a na strednej škole angličtinu a v konečnom dôsledku nebude na dobrej úrovni ovládať ani jeden cudzí jazyk,“ povedal Gröhling. Agentúru SITA o tom informoval hovorca SaS Róbert Buček.
Žiadaný jazyk na trhu
Podľa Gröhlinga je angličtina v praxi najžiadanejším cudzím jazykom aj na Slovensku.
Gröhling chce otvoriť trh s učebnicami a umožniť školám si ich vyberať Čítajte „V inzerátoch na profesia.sk žiada angličtinu 40 percent inzerentov. Nemčinu žiada 10 percent a ovládanie zvyšných jazykov je podmienkou v menej ako jednom percente pracovných ponúk," vysvetlil.
Riešením je podľa neho ponechať povinnú angličtinu a dať školám k dispozícii viac voľných hodín, ktoré môžu využiť na poskytovanie voliteľných predmetov.
To znamená aj na hodiny ďalšieho cudzieho jazyka pre žiakov, ktorí budú mať oň záujem.
Ministerka Lubyová sa pre zrušenie povinnej angličtiny rozhodla podľa SaS vraj preto, lebo na školách chýbajú angličtinári.
„Lenže na školách chýbajú aj učitelia informatiky alebo fyziky či chémie. Situáciu predsa nevyriešime rušením povinných predmetov. To by bolo absurdné,“ tvrdí Gröhling.
Kvalita výučby
Rezort školstva musí podľa SaS zapracovať aj na kvalite výučby jazyka.
„Ministerstvo sa musí snažiť, aby cudzie jazyky učili kvalifikovaní učitelia, aby boli dobre pripravení na vysokých školách a oboznámení s novými učebnými metódami. Aj v tejto oblasti má naše školstvo veľké medzery,“ uzavrel Gröhling.
Školy si podľa opozície vedia poskytovateľa internetu vybrať aj samy Čítajte Ministerka školstva chce, aby rodičia, ale aj školy mali na výber.
„Nechceme nútiť všetky deti učiť sa angličtinu ako prvý cudzí jazyk, ale aby si mohli vybrať aj z nemčiny, francúzštiny, taliančiny, španielčiny alebo ruštiny,“ vysvetlila Lubyová. Vedomosti z nemeckého jazyka sa podľa nej u študentov zhoršujú.
„Nemčina je ťažký jazyk. To, že máme horšie výsledky u študentov z maturity, pripisujeme tomu, že majú na ňu neskorý nábeh,“ povedala šéfka rezortu školstva.
Individuálne vzdelávacie potreby žiakov
Možnosť jazykového výberu plánuje ministerka zaviesť od budúceho školského roka.
Základom celej myšlienky je liberalizácia, teda možnosť pre rodiča vybrať si, čo je pre jeho dieťa a jeho individuálne potreby najlepšie, informoval odbor komunikácie a protokolu Ministerstva školstva.
Dokument Učiace sa Slovensko aj Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania je založený na filozofii vychádzať v ústrety individuálnym vzdelávacím potrebám žiakov.
S týmto nie je v súlade povinnosť vybrať si ako prvý cudzí jazyk angličtinu. Keď chceme školstvo viac priblížiť právam a individuálnym potrebám detí, musíme výber prvého cudzieho jazyka liberalizovať.
To znamená, že rodičia a aj školy by mali mať možnosť zvoliť si aj iný cudzí jazyk ako prvý, pokiaľ je to vhodné pre kariérový rozvoj daného žiaka.
Zrušenie povinnosti a zavedenie možnosti vybrať si prioritný cudzí jazyk však neznamená, že prevažná väčšina žiakov si nebude voliť ako prvý jazyk angličtinu. Bude to však z ich strany slobodná voľba, nie povinnosť, dodáva rezort školstva.
